Otília Gáliková

• • • Ekonomika I. roč. OaP
    • Ekonomika UO I.roč.
    • Ekonomika UO II. roč.
    • Odborný výcvik

• • • • Ekonomika I. roč. OaP

      •  

        EKONÓMIA A EKONOMIKA

         

        V súčasnosti môžeme EKONÓMIU charakterizovať ako spoločenskú vedu, ktorá predstavuje systém poznatkov a procesov, na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rozhoduje o využití vzácnych statkov a o ich rozdelení medzi rôzne skupiny obyvateľstva. Skúma činnosti, ktoré sú spojené nielen s výrobou, ale aj rozdeľovaním, výmenou a spotrebou statkov a služieb.

        Podľa toho, ako ekonómia skúma jednotlivé ekonomické javy a procesy ekonómiu delíme na:

        • makroekonómiu - /z gréck. makros = veľký/ - skúma ekonomiku ako celok. Zaoberá sa celkovou výrobou statkov a služieb, celkovou mierou nezamestnanosti, mierou inflácie a pod.
        • mikroekonómiu - /z gréck. mikros = malý/ - skúma správanie jednotlivých ekonomických subjektov /spotrebiteľov, domácností, podnikov/. Objasňuje ako napríklad firmy rozhodujú o tom, čo majú vyrábať, zaoberá sa stanovením cien, rozhodovaním spotrebiteľov o nákupe, vplyve cien na spotrebiteľov a pod.

         

         

        Od ekonómie, ktorá teoreticky skúma využívanie a rozdeľovanie vzácnych zdrojov musíme odlišovať pojem EKONOMIKA, ktorá teoretické poznatky využíva prakticky.

         

        Na pojem ekonomika môžeme pozerať z rôznych hľadísk:

        1. ako činnosť – cieľavedomá hospodárska činnosť ľudí zameraná na výrobu, výmenu a spotrebu statkov a služieb,
        2. ako systém – je to štruktúra hospodárstva krajiny,
        3. ako veda – vedná disciplína, ktorá skúma hospodársku činnosť konkrétneho odvetvia hospodárstva krajiny /napr. ekonomika zdravotníctva, ekonomika dopravy a pod./

         

         

        Ekonomika sa často spája s hospodárstvom. Ekonomiku a hospodárstvo možno používať ako synonymá. Ich význam je rovnaký.

        Ekonomikou /hospodárstvom/ rozumieme súhrn nástrojov, inštitúcií, princípov a vzťahov, prostredníctvom ktorých sa uspokojujú ľudské potreby

         

        Potreby a členenie potrieb

         

        POTREBY

         

        POTREBA je uvedomený či neuvedomený pocit nedostatku (alebo nadbytku),  ktorý sa človek usiluje odstrániť (uspokojiť).

         

        Ľudské potreby možno skúmať a klasifikovať podľa rozličných kritérií. Najčastejšie rozlišujeme tieto druhy potrieb:

         

        1. podľa významu pre život človeka:

        1. základné (primárne – existenčné, životne nevyhnutné) – ich uspokojenie je podmienkou existencie, patria tu potreby hygienické, potreby stravovania, bývania, odievania a iné.
        2. vyššie (sekundárne – získané, naučené, kultúrne a luxusné) – ich uspokojenie nie je podmienkou existencie, z určitého životného štýlu, či spoločenského postavenia vyplýva potreba návštevy kina, divadla, nákupy luxusného a módneho tovaru, čítania a podobne

         

        2. podľa počtu ľudí, ktorých sa týkajú (podľa počtu nositeľov potrieb):

        1. individuálne – ide o potreby konkrétneho jednotlivca – človeka,
        2. skupinové (kolektívne) – sú to potreby určitého počtu ľudí, napríklad potreby obyvateľov mesta mať kino, divadlo, kruhový objazd a podobne
        3. celospoločenské

         

        3. podľa charakteru potrieb:

        1. hmotné – sú to potreby vlastniť či užívať veci materiálneho charakteru, napríklad vlastniť pekné auto, notebook, obliekať si módne šaty a podobne.
        2. nehmotné – tieto potreby vyjadrujú naše požiadavky užívať vedomosti a žiaduce vlastnosti, napríklad potreba učiť sa, potreba priateľstva, potreba lásky a podobne. 

        S rozvojom ľudskej spoločnosti rastie aj počet a rozmanitosť ľudských potrieb. Niektoré zanikajú, mnohé iné zasa vznikajú. Len čo uspokojíme jednu z nich, objaví sa nová, ktorá nás poháňa dopredu.

         

        Alfréd Maslow vypracoval teóriu „hierarchie potrieb. Potreby na spodku pyramídy ľudia uspokojujú ako prvé a naopak potreby na vrchole pyramídy sa objavujú u ľudí až vtedy, keď sú uspokojené všetky ich ostatné potreby.

         

        Uspokojovanie potrieb závisí najmä od:

        • dostatku prostriedkov na ich uspokojovanie
        • poradia dôležitosti ich uspokojovania.

         

         

        Statky, služby, tovar

         

        Spoločnosť uspokojuje ľudské potreby prostredníctvom statkov a služieb.

         

        STATOK

         

        Statok v ekonómií je každá užitočná vec /hmotného či nehmotného charakteru/, ktorá slúži na spokojovanie ľudských potrieb.

        Statky môžu byť výsledkom prírodných procesov /napr. uhlie, voda/ alebo výsledkom výroby /napr. stroje potraviny, obuv, autá/.

         

        Členenie statkov:

        1. podľa dostupnosti alebo množstva, v akom sa statky vyskytujú:

        a) voľné statky – sú tie, ktoré sa nachádzajú v prírode a sú prístupné každému bez toho, aby sme ich kupovali či predávali. Nie sú výsledkom výrobnej činnosti, sú to dary prírody. Sú to napríklad voda, vzduch, slnečné žiarenie, lesné plody a pod. V súčasnosti je však potrebné dbať o životné prostredie, pretože jeho neustále poškodzovanie vedie k tomu, že aj voľné statky sa čoskoro stanú vzácnymi. Voľné statky zväčša nemajú konkrétneho vlastníka.

        b) vzácne statky /ekonomické/ - statky, ktoré vznikajú výrobnou činnosťou. Sú v obmedzenom množstve, pretože nedostatok výrobných zdrojov neumožňuje vyrábať všetko, čo by ľudia chceli. Tieto statky zvyčajne patria určitému človeku alebo skupine ľudí.

        2. podľa účelu použitia:

        a) spotrebné statky – uspokojujú potreby ľudí priamo, napr., potraviny, šatstvo, rádio, televízor a pod. Teda bezprostredne slúžia na uspokojovanie potrieb ľudí.

        b) kapitálovéstatky /investičné alebo výrobné/ - uspokojujú potreby ľudí nepriamo. Znamená to, že prostredníctvom nich sa vyrábajú spotrebné statky /napr. zariadenie na výrobu auta, stroje na výrobu látok a pod./.

         

        SLUŽBY

         

        Služby sú také činnosti, ktoré uspokojujú ľudské potreby svojím vlastným priebehom. Môžeme ich členiť na:

        • vecné služby – ktoré súvisia s opravou a údržbou vecí /obuvi, televízora a pod./, so zabezpečovaním čistoty a hygieny /práčovne, čistiarne/ a s presunom osôb a tovaru /osobná a nákladná doprava/
        • osobné služby – uspokojujú potreby ľudí priamo bez sprostredkovania pomocou vecí. Patria sem služby školstva, zdravotníctva, kultúry, rekreačné služby, holičstvo, kaderníctvo a pod.

        Väčšinu statkov musí človek vyrobiť. Tým je daná ich ekonomická vzácnosť, keďže vyrobiť možno vždy len obmedzené množstvo statkov podľa zdrojov, ktoré máme k dispozícii. Ekonomické statky vznikajú premenou určitých zdrojov – vstupov do výroby vo výrobnom procese na užitočné produkty.

         

        TOVAR

        Tovarom označujeme také produkty /výrobky alebo služby/, alebo iné statky, ktoré sú určené na predaj a zákazníci ich môžu získať prostredníctvom trhu.

         

        Peniaze, formy a funkcie

        S pojmom peniaze sa každý človek stretáva denne. Či už ide o nákupy v obchodoch, platby na pošte, kúpu cestovného lístka, výplatu mzdy, štipendia a podobne. Peniaze tak plnia veľmi dôležitú úlohu v procese výmeny tovarov a služieb.

        VÝVOJ PEŃAZÍ

         Prvé zmienky o peniazoch pochádzajú z antiky. Už Platón definoval peniaze ako niečo, čo uľahčuje výmenu tovaru medzi ľuďmi.

        1. Naturálna výmena

        Pred vznikom peňazí existovala naturálna výmena. Išlo o výmenu jedného tovaru za iný tovar, napríklad výmena motyky za rýľ.

        2. Tovarové peniaze

        Išlo o prvú formu peňazí, kde funkciu peňazí plnili jeden, dva či tri tovary, za ktoré sa vymieňali všetky ostatné tovary a služby. Najčastejšie išlo o vzácny tovar ako kožušiny plátno, dobytok či soľ. Na našom území to bolo plátno a od toho je odvodené aj slovo platiť. Takéto platidlá však samozrejme mali svoje nevýhody. Nedali sa rozmieňať, len veľmi ťažko sa skladovali a mali obmedzenú trvanlivosť. Najmä preto sa do pozornosti dostali drahé kovy ako zlato a striebro.

        3. Drahé kovy

        Predstavujú ďalšiu formu peňazí. Spravidla teda išlo o zlato a striebro. Tie sa pre svoju trvanlivosť, ľahkú deliteľnosť, skladovateľnosť a vysokú hodnotu v malom množstve postupne stali všeobecne platným výmenným prostriedkom.

        Používanie vzácnych kovov síce zjednodušilo výmenu tovarov, ale takisto sa tu našlo niekoľko nedostatkov. Prvé mince sa vyrábali zo zlata a na dnešnú podobu pôsobia veľmi primitívne. Preto sa ľahko falšovali a najmä rýchlo sa opotrebovali. Na odstránenie týchto nedostatkov ľudia začali používať zlaté mince s prímesou rôznych kovov, čo však spôsobilo ich rýchle znehodnocovanie.
        Ako postupoval vývoj ľudstva dopredu, tak sa ďalej zdokonaľovali aj peniaze.

        4. Papierové peniaze

        Predstavujú ďalší stupeň vo vývoji peňazí. Vznikli ako symboly – náhrada zlata v obehu. Najskôr mohli súčasne fungovať zlaté aj papierové peniaze. Neskôr zlato úplne nahradili papierové peniaze – bankovky.

         

        SÚČASNÉ FORMY PEŇAZÍ

        V súčasnosti sa v každej modernej ekonomike vyskytujú 3 základné formy peňazí:

        1. papierové peniaze – bankovky. V každej krajine ich emintuje – vydáva len centrálna (ceduľová alebo emisná) banka. U Nás je to Národná banka Slovenska (NBS). Ide o hotovostné peniaze.

        2. drobné mince – podobne ako bankovky predstavujú hotovostné platidlo

        3. depozitné – bankové peniaze - ide o bezhotovostné peniaze. Sú to vklady v bankách, ktoré možno kedykoľvek použiť na platby z účtu na účet (bezhotovostné platby) alebo ich výber v hotovosti.

        SÚČASNÉ FORMY PEŇAZÍ V súčasnosti sa v každej modernej ekonomike vyskytujú 3 základné formy peňazí: 1. papierové peniaze – bankovky. V každej krajine ich emintuje – vydáva len centrálna (ceduľová alebo emisná) banka. U Nás je to Národná banka Slovenska (NBS). Ide o hotovostné peniaze. 2. drobné mince – podobne ako bankovky predstavujú hotovostné platidlo 3. depozitné – bankové peniaze - ide o bezhotovostné peniaze. Sú to vklady v bankách, ktoré možno kedykoľvek použiť na platby z účtu na účet (bezhotovostné platby) alebo ich výber v hotovosti.   Národné hospodárstvo   Kedysi dávno v minulosti domáce hospodárstvo zabezpečovalo vykonávanie všetkých prác. V tomto hospodárstve sa realizovala výroba a spotreba podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny či kmeňa. Výrobca tu teda bol zároveň i spotrebiteľom. S rozvojom výroby sa rozširovala i špecializácia vo výrobe a výmena tovarov. Výrobca potreboval výrobky iných výrobcov a tak postupne vznikol miestny trh a mestské hospodárstvo. Postupne tak, ako nové technológie prehlbovali deľbu práce, tak sa postupne vyvinulo trhové hospodárstvo. Miestne trhy sa spojili do celonárodného trhu. Spolu s modernými národmi vznikali národné hospodárstva, t. j. národné ekonomiky.   Národné hospodárstvo tvoria všetky subjekty na území štátu, ktoré vykonávajú ekonomické činnosti.   Národné hospodárstvo každej krajiny tvoria tieto subjekty:   firmy /výrobné a spotrebné podniky, družstvá a podobne/, domácnosti, štát /vládne inštitúcie/.   Tieto subjekty sú v rámci deľby práce od seba závislé a navzájom úzko spojené.     Úroveň národného hospodárstva je ovplyvňovaná množstvom faktorov:   prírodným bohatstvom danej krajiny /nerastné suroviny, pôda, voda, lesy .../, národným bohatstvom danej krajiny /štruktúra odvetví, budovy, stroje, zariadenia, teda všetkým tým, čo vytvorili minulé generácie/, obyvateľstvom /veková a vzdelanostná štruktúra, skúsenosti, kultúra .../, vlastníckymi vzťahmi, medzinárodnou spoluprácou.     K hlavným úlohám národného hospodárstva patrí:   čo najlepšie uspokojovať potreby všetkých občanov štátu, ochrana a tvorba životného prostredia, zabezpečenie technického, kultúrneho a spoločenského pokroku krajiny.   Každé národné hospodárstvo potreby svojich obyvateľov uspokojuje na rôznej úrovni. A preto sa životná úroveň v rôznych krajinách líši.   Národné hospodárstvo určitej krajiny sa označuje aj pojmom národná ekonomika. Môžeme teda hovoriť o národnom hospodárstve – národnej ekonomike Slovenskej republiky, Maďarskej republiky, či iných krajín. Národná ekonomika Slovenska sa začala budovať na úrovni národného hospodárstva až po vzniku Slovenskej republiky od roku 1993. Dovtedy bola súčasťou iných ekonomických celkov.   Každá krajina však má určité vzťahy s inými krajinami celého sveta. Tieto vzťahy sa nazývajú medzinárodné vzťahy. Môžu byť napr. obchodné, kultúrne, výrobné a podobne. Tak vznikajú vzájomné väzby medzi národnými hospodárstvami rôznych krajín, čo môže vyústiť do určitej formy ekonomickej integrácie. Pod ekonomickou integráciou rozumieme proces vzájomného zbližovania sa a spájania ekonomík jednotlivých krajín do väčších celkov na základe spoločných cieľov.   Svetové hospodárstvo je súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete. Svetové hospodárstvo je výsledkom dlhého historického vývoja. S ekonomickou integráciou a svetovým hospodárstvom úzko súvisí pojem globalizácia. Pod globalizáciou rozumieme predovšetkým rozvíjanie ekonomických vzťahov v celosvetovom meradle. Prejavuje sa rýchlym rastom svetového obchodu, zvýšením tokov priamych investícií, rastom objemu medzinárodnej produkcie a podobne. Globálnymi problémami sú tie spoločenské, ekonomické a prírodné problémy, ktoré sa dajú vyriešiť len spoluprácou obyvateľov celého sveta. K takýmto problémom patrí napríklad nedostatok potravín, znečisťovanie životného prostredia, hlad, chudoba, vojny a podobne.     Štruktúra národného hospodárstva   Národné hospodárstva každej krajiny má svoju štruktúru. Najčastejšie sa na sledovanie štruktúry NH používajú tieto hľadiská klasifikácie:   odvetvová štruktúra, sektorová štruktúra, štruktúra podľa klasifikácie produkcie, územná /regionálna/ štruktúra.     Odvetvová štruktúra   Odvetvie národného hospodárstva tvoria podniky s rovnakým alebo príbuzným zameraním. Na základe tejto podobnosti vznikajú hospodárstve odvetvia, ktoré sa členia na:   Výrobné odvetvia národného hospodárstva:   priemysel poľnohospodárstvo lesné a vodné hospodárstvo stavebníctvo nákladná doprava výrobné služby   Nevýrobné odvetvia národného hospodárstva   školstvo kultúra zdravotníctvo osobná doprava peňažníctvo nevýrobné služby     Sektorová štruktúra   Hospodársky sektor je sféra ekonomickej činnosti, charakterizovaná určitým vývojom, tempom vedecko-technického pokroku, rastom produktivity práce a podobne. Odvetvia národného hospodárstva sa na základe určitých podobných charakteristických znakov zoskupujú do hospodárskych sektorov. Ekonomiku krajiny možno členiť na:   primárny sektor sekundárny sektor terciárny sektor kvarciárny sektor.     Primárny sektor – zahŕňa prvovýrobu, ako poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstva, ťažobný priemysel a energetický priemysel. Tento sektor je najvýznamnejším sektorom. Je preň charakteristické nízke tempo vedecko-technického pokroku, pomalý rast produktivity práce, vysokú investičnú náročnosť a malá ziskovosť. Ide však o odvetvia, ktoré majú rozhodujúci význam pre ďalší rozvoj ekonomiky. Štát mu preto musí venovať zvýšenú pozornosť. Je verejným sektorom.   Sekundárny sektor – zahŕňa spracovateľský priemysel /chemický, textilný, drevospracujúci, potravinársky, hutnícky, strojársky priemysel a pod./ a stavebníctvo. Tento sektor nadväzuje na primárny sektor. Je zameraný na výrobu hmotných statkov. Je preň charakteristické rýchle tempo zavádzania vedecko-technického pokroku, rastu produktivity práce, rýchla obmena sortimentu vyrábaných výrobkov a vysoká investičná náročnosť.   Terciárny sektor – zahŕňa služby, dopravu a spoje a obchod. Ide o najrýchlejšie sa rozvíjajúci sektor. Je preň typická najnižšia technická úroveň, najnižšia investičná náročnosť. Ďalšími charakteristickými znakmi preň sú rýchle tempo vedecko-technického pokroku, rýchly rast produktivity práce, vysoký rast zamestnanosti.   Kvarciárny sektor – v sebe zahŕňa školstvo, zdravotníctvo, vedu a výskum. Na rozvoji kvarciárneho sektoru sa výrazne podieľa štát. Ide o finančne náročné činnosti. Pre kvarciárny sektor je charakteristická vysoká zamestnanosť.     Štruktúra národného hospodárstva z hľadiska kvalifikácie produkcie   Ide o členenie NH podľa ekonomických činností na základe záväzného európskeho štandardu pre členské krajiny EÚ. Slúži na kategorizáciu produktov /výrobkov, tovarov a služieb/. Začala sa používať pri štatistickom spracovaní. Pre Slovensko sa stala záväznou od roku 1996. Podľa tejto klasifikácie možno národné hospodárstvo členiť na tieto ekonomické činnosti:   poľnohospodárska produkcia – poľnohospodárstvo, rybolov a chov rýb, lesníctvo ... priemyselná produkcia – napr. potravinárske výrobky, drevo a výrobky z neho, chemické výrobky, stroje a zariadenia ... stavebná produkcia – stavebné práce vykonávané pri výstavbe, pri rekonštrukcii a modernizácií a údržbe existujúcich stavieb a stavebné inštalácie obchod – veľkoobchod, maloobchod a služby s nimi súvisiace doprava a spoje – železničná, cestná, vodná, vzdušná, potrubná a kozmická doprava, služby cestovných kancelárií, prenajímanie dopravných prostriedkov, poštové služby, telekomunikačné služby hotelové a reštauračné služby – ubytovacie služby, stravovacie služby peňažníctvo a poisťovníctvo – činnosť bánk, poisťovní, iných peňažných inštitúcií, sprostredkovateľské služby obchodné služby – reklama, predaj a prenajímanie nehnuteľností, činnosť realitných kancelárií, počítačové služby, podnikateľské poradenstvo, daňové a účtovné poradenstvo ... verejná správa – činnosť polície, súdnictva, dohľad nad školskými a zdravotníckymi zariadeniami ... školstvo – poskytovanie vzdelávania na všetkých stupňoch + vzdelávanie dospelých zdravotníctvo a sociálna starostlivosť – všetky služby poskytované v nemocniciach, ambulanciách lekárov, služby sociálnej starostlivosti, charitatívne služby ostatné služby – čistenie odpadových vôd, údržba miest a obcí, rekreačné, športové a kultúrne činnosti, prevádzkovanie rozhlasu a televízie, pohrebné služby, kadernícke, kozmetické služby a pod. súkromné domácnosti – všetky služby a činnosti, ktoré v domácnostiach vykonáva najatý domáci personál     Územná štruktúra národného hospodárstva   Národné hospodárstvo každej krajiny možno členiť aj podľa jednotlivých územných celkov. V Slovenskej republike existuje 8 základných územno-správnych celkov /vyššie územné celky – samosprávne kraje/:   Bratislavský kraj Nitriansky kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Banskobystrický kraj Žilinský kraj Košický kraj Prešovský kraj