• Slovenský jazyk

        • 1. hodina - 7. hodina:  SLOVNÁ  ZÁSOBA   (zdroj: www.oskole.detiamy.sk)

          Slovná zásoba je súhrn všetkých slov v národnom jazyku.

          Národným jazykom rozumieme spisovný jazyk a nárečia.

          Slová v slovnej zásobe členíme podľa:

          • častosti používania - jadro a okraj slovnej zásoby,

          • významu - plnovýznamové a neplnovýznamové slová,

          -jednovýznamové a viacvýznamovéslová,

          -synonymá,

          - homonymá,

          -antonymá,

          • spisovnosti - spisovné a nespisovné (slangové, nárečové slová),

          • citového zafarbenia - slová bez citového zafarbenia a s citovým zafarbením (zdrobneniny, hanlivé slová...),

          • pôvodu – domáce slová, slová cudzieho pôvodu (zdomácnené, internacionalizmy, cudzie),

          • štylistickej príslušnosti – hovorové, knižné, básnické, odborné,

          • dobového výskytu – historicky bezpríznakové a historicky príznakové (staré slová, nové slová).

           

          SLOVÁ PODĽA ČASTOSTI POUŽÍVANIA – Jadro a okraj slovnej zásoby

          Slovná zásoba sa podľa častosti používania delí na jadro a okraj slovnej zásoby.

          Jadro slovnej zásoby tvoria najstaršie a najčastejšie používané slová, potrebné v každej rečovej komunikácii. Patria sem:

          • zámená – ja, ty, on, ona ...,

          • spojky – a, i, aj, že, aby ...,

          • predložky – v, do, nad, pod ...,

          • jednoduché číslovky – tri, desať, sto ..,

          • častice – asi, ešte, len...,

          • podstatné mená – mama, otec, voda, brat ...,

          • prídavné mená – dobrý, zlá, malá ...,

          • slovesá – chodiť, jesť, piť, spať...

          Okraj slovnej zásoby je neustále v pohybe:

          • vypadávajú z neho staré slová, napríklad rytier, dereš, groš,

          • vstupujú doň nové slová slovenského i cudzieho pôvodu, napríklad fóliovník, internet, diaľnica, video.

          Na okraji slovnej zásoby sú:

          • archaizmy – švec, árešt, apatieka,

          • historizmy - dereš, mušketier, zbojník,

          • špeciálne odborné termíny – úsečka, chromozómy, súčet,

          • básnické slová – luna, kdes,

          • slová, ktoré sa používajú zriedkavo.

           

          SLOVÁ PODĽA VÝZNAMU

          Slová podľa vecného významu delíme na:

          • plnovýznamové – neplnovýznamové,

          • jednovýznamové – viacvýznamové,

          • synonymá – homonymá – antonymá.

          Plnovýznamové slová

          Plnovýznamové slová sú slová, ktoré majú vecný význam a niečo pomenúvajú. Patria sem podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky.

          Plnovýznamové slová môžu byť:

          • jednovýznamové – pomenúvajú jedinečný (neopakovateľný) jav, napríklad:

          auto,Slovensko, ryba, piatok, Bratislava,

          • viacvýznamové – majú viac významov – základný význam a prenesené významy, napríklad:

          hlava – základný význam – ľudská hlava,

          hlava – prenesené významy – kapustná hlava, prezident – hlava štátu.

          Synonymá

          Synonymá – rovnoznačné slová, sú slová, ktoré majú rovnaký alebo podobný význam, napríklad:

          čudovať sa - diviť sa,

          súper – sok,

          hovoriť – rozprávať.

          Homonymá

          Homonymá – rovnozvučné slová, sú slová, ktoré rovnako znejú a zároveň pomenúvajú rozdielne javy, napríklad:

          výr (sova) – vír (vodný vír),

          zámok (historická budova) – zámok (vo dverách),

          koruna (kráľovská) – koruna (minca) – koruna (stromu).

          Antonymá

          Antonymá sú slová, ktoré majú opačný význam, napríklad:

          deň – noc,

          vysoký – nízky,

          zima – leto,

          radosť – žiaľ,

          všetko – nič.

           

          Neplnovýznamové slová

          Neplnovýznamové slová sú slová, ktoré nemajú žiadny vecný význam. Patria sem predložky, spojky, častice, citoslovcia.

           

          8.-11. HODINA

          ROMANTIZMUS, ŠTÚROVCI

          ROMANTIZMUS
          je liter. smer, ktorým tvorili štúrovci v prvej polovici 19. storočia.

          ZÁKLADNÉ ZNAKY ROMANTIZMU: - vzbura proti klasickým ideálom a pravidlám - víťazstvo citu nad rozumom - do popredia národná otázka - vstup ľudových hrdinov z najnižších vrstiev spoločnosti - dej sa odohráva za tajomných okolností. súlad protikladov = harmónia kontrastov - hl. hrdina: divný, spoločnosťou nepochopený, búri sa proti nej, riskuje život za svoje ideály, bojuje za ne, v boji končí tragicky - tulák, zbojník, žobrák, väzeň Literatúra romantizmu zaznamenala predovšetkým prekonávanie klasicistickej literatúry. Vytvorila nového hrdinu, ktorý bol v ustavičnom rozpore so súčasnou spoločnosťou. Hrdina je voládaný silnými vášňami. Ide o výnimočné postavy, ktoré konajú vo výnimočných situáciách. Bohatý prameň podnetov v ľudovej slovesnosti. V obraze spoločnosti nastupuje harmónia kontrastov.

          Štúrovci vystúpili v 40. rokoch 19. storočia, boli prvou slovenskou generáciou, ktorá vystúpila so samostatným národným, politickým a kultúrnym programom. Ich organizačným základom bol spolok: Spoločnosť česko - slovanská, tj. študentský spolok pri evanjelickom lýceu v Bratislave. Základ národa vydeli Štúrovci v ľude - chceli mu pomôcť hospodársky, sociálne a spoločensky a chceli ho národne uvedomiť. Preto žiadali predovšetkým zrušenie poddanstva, zlepšenie stavu poľnohospodárstva, zakladanie priemyslu a škôl. Prakticky pomáhali pri zakladaní gazdovských spolkov, spoločných pokladníc, nedeľných škôl, zakladali čitárne a divadlá. Vytvorili spisovnú slovenčinu, ktorou zjednotili katolíkov a evanjelikov v národnej práci. V novej učebnici vytvorili podľa vzoru ľudovej poézie diela ľudu blízke, a predsa vysoko umelecké. Ich politickým cieľom bolo uznanie zvrchovanosti slovenského národa nad slovenským územím, správa tohto územia a uznanie slovenčiny ako reči národnej a vyučovacej. Pre svoje ciele sa neváhali chopiť zbrane. V roku 1848 zorganizovali ozbrojené povstanie, keď im však otcovia maďarskej buržoáznej revolúcie nechceli priznať národné práva, dali sa na stranu reakčnej Viedne. Tá však sľuby nesplnila, a tak sa povstanie skončilo neúspechom. Celkové štúrovské obdobie trvalo od štyridsiatych rokov do sedemdesiatych rokov devätnásteho storočia. V národnej literatúre tvorili a medzi štúrovcov sa zaraďujú: Janko Kráľ, Ján Botto, Andrej Sládkovič, Janko Kalinčiak, Samo Chalupka.

          JANKO KRÁĽ

          - Najrevolučnejší z básnikov, predstaviteľ romantizmu, štúrovec
          - Napísal protest(duma bratislavská) proti zosadeniu Ľ. Štúra z profesúry
          - Zúčastnil sa revolúcie(1848)

          TVORBA: majster balady(Zakliata panna vo Váhu a divný Janko)
          Básne: Orol, Šahy, Duma

          Autor: J. KRÁĽ
          Lit. dielo: Duma bratislavská
          Lit. druh: lyrika spoločenská
          Lit. žáner: príležitostná báseň
          Lit. forma: poézia
          Téma: Protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z profesúry na lýceu v Bratislave.
          IDEA: Povzbudenie slovenských študentov a presvedčenie, že boj za národnú slobodu už nemožno zastaviť.
          VONK. KOMPOZÍCIA: 5 strof, sylabický veršový systém (12 slabičný)
          Rým: združený AABB

          Trópy
          a) kríček zdrobnenina
          b) povestný Dunaj, jediné potešenie epiteton
          c) Tatry zďaleka sa smejú personifikácia
          d) keď ste jadro vzali škrupinu si zjedzte, srdce vzali metafora
          e) A čože vy, páni, čože máte s nami? Básnická otázka
          f) Tatry, Dunaj symboly
          g) ak´ apostrof

          Slovník autora: bodaj, kompáni, zrekli, pán Mátal, prešporský, zedzte, nádeju, nôťa
          Ľ. Štúr: záhorský šuhaj, jadro, kríček kalinový
          Štúrovci - prešporskí kompani, chlapci slovenskí

          ANDREJ  SLÁDKOVIČ

          A. Sládkovič sa narodil 30. mája 1820 v Krupine. Pochádzal z mnohodetnej rodiny učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde aj aktívne pracoval v slovenskom študentskom krúžku. V rokoch 1840 – 1842 študoval teológiu v Bratislave a počas štúdií sa veľmi aktívne zapájal do činnosti v Ústave reči a literatúry československej. Tu prednášal aj svoje prvé básne, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom. Učil aj na univerzite v Halle. Neskôr pôsobil ako vychovávateľ v Rybároch, kde vznikli aj jeho najvýznamnejšie diela – Marína a Detvan. V roku 1847 sa stal A. Sládkovič farárom v Hrochoti a od roku 1856 pôsobil v Radvani pri Banskej Bystrici. Tu ostal až do konca života.

          Vlastenectvo je hlavným námetom básne "Nehaňte ľud môj".

           

          12. HODINA

          HOVOROVÝ ŠTÝL

          Hovorový štýl je štýl neverejného – súkromného styku a uplatňuje sa v ústnom prejave.

          Hovorový štýl používame pri každodennom styku v práci medzi kolegami, spolužiakmi, v priateľskom či rodinnom prostredí.

           Funkciou hovorového štýlu je   spontánne niečo niekomu vypovedať.

          Medzi základné znaky hovorového štýlu patrí:

          ústnosť, súkromnosť, dialogickosť,  situačnosť,  stručnosť,  expresívnosť.

           

          13. HODINA

          NÁUČNÝ ŠTÝL

          Náučný štýl nazývame aj odborným jazykovým štýlom.

          Náučný štýl je štýl vedy, náučnej literatúry, učebníc. Najčastejšie sa s náučným štýlom stretávame v odbornej tlači a odbornej literatúre.

          Náučný štýl využívame vtedy, keď chceme sprostredkovať vedecké poznatky a odborné informácie.

          Náučný štýl patrí medzi objektívne jazykové štýly.

          Náučný štýl realizujeme písomnou aj ústnou formou. Písomnou formou sa realizuje

          napríklad vo forme vedeckého referátu, štúdie, encyklopédie, ústnou formou sa realizuje napríklad v prednáške.

           

          Prejav v náučnom štýle musí byť logický a dôkladný, ale na druhej strane jednoduchý.

          Medzi základné znaky náučného štýlu patrí:

              písomnosť,

              monologickosť,

              verejnosť,

              presnosť,

              odbornosť,

              objektívnosť.

          Funkciou náučného štýlu je:    vysvetliť niečo adresátovi.

          Jazykové prostriedky typické pre náučný štýl:

              odborné slová, slová cudzieho pôvodu, dlhé a zložité vety, citovanie,  abstraktné pojmy,

               jednovýznamové slová.

           

          14. HODINA

          PUBLICISTICKÝ ŠTÝL

          Publicistický štýl je štýl verejného styku a uplatňuje sa v ústnom aj písomnom prejave.

          Publicistický štýl využívame vtedy, keď chceme pohotovo, presne a presvedčivo informovať verejnosť o najaktuálnejších otázkach. Nazývame ho aj novinárskym štýlom.

          Publicistický štýl realizujeme písomnou aj ústnou formou. Písomnou formou sa realizuje v tlači – v novinách a časopisoch, ústnou formou sa realizuje v televízii a v rozhlase.

          V publicistickom štýle sa uplatňuje najmä informačný slohový postup.

          Medzi základné znaky publicistického štýlu patrí:

          • písomnosť,
          • verejnosť,
          • informatívnosť,
          • zrozumiteľnosť,
          • presnosť,
          • prehľadnosť,
          • variabilnosť,
          • aktualizovanosť.

           

          Funkciou publicistického štýlu je:

          • informovať verejnosť.

           

          Jazykové prostriedky typické pre publicistický štýl:

          • slová cudzieho pôvodu,
          • odborné slová,
          • skratky,
          • vlastné mená,
          • číslovky,
          • podstatné mená,
          • frazeologizmy.

           

          15. HODINA

          ADMINISTRATÍVNY  ŠTÝL

          Administratívny štýl je jazykový štýl, pomocou ktorého môžeme presne a rýchlo sprostredkovať informácie - presné údaje a fakty v úradnom styku.

          Administratívny štýl patrí medzi objektívne jazykové štýly.

          Administratívny štýl sa uplatňuje vo verejnom styku - medzi súkromnou osobou a inštitúciou, či medzi inštitúciami.

          Administratívny štýl realizujeme takmer výlučne písomnou formou. Písomné prejavy majú zväčša predpísanú formu, sú heslovité a vecné. Realizujeme ich napríklad pri vypisovaní podacieho lístka, peňažnej poukážky, pri písaní žiadosti, životopisu a podobne.

          Medzi základné znaky administratívneho štýlu patrí:

          • písomnosť,
          • vecnosť,
          • stručnosť,
          • adresnosť,
          • neutrálnosť,
          • knižnosť,
          • objektívnosť,
          • presnosť,
          • výstižnosť,
          • prehľadnosť,
          • zrozumiteľnosť.

          Funkciou administratívneho štýlu je:

          • sprostredkovať príjemcovi presné údaje či fakty bez doplňujúcich a vysvetľujúcich detailov.

          Jazykové prostriedky typické pre administratívny štýl:

          • vysvetlivky,
          • skratky,
          • značky,
          • čísla,
          • číslovky,
          • kancelarizmy,
          • odborné termíny,
          • neúplné vety,
          • krátke vety vo formulároch,
          • zložité a dlhšie vety vo vyhláškach a úradných oznamoch.

           

          16. HODINA

          UMELECKÝ  ŠTÝL

          Umelecký štýl je jedným zo štýlov verejného styku a uplatňuje sa najmä v slovesnom umení. Autori vyjadrujú svoj subjektívny názor.

          V umeleckom štýle možno použiť všetky jazykové a výrazové prostriedky a uplatniť rôzne slohové postupy, najmä opisný a rozprávací slohový postup.

          Umelecký štýl sa uplatňuje:

          • v písanej podobe – v krásnej literatúre,
          • v hovorovej podobe – v divadle, televíznych inscenáciách.

          Umelecký štýl má funkciu:

          • estetickú – dielo pôsobí na city prijímateľa kladne alebo záporne,
          • výchovnú - dielo obohacuje vnútro čitateľa, vzbudzuje sympatie alebo antipatie k postavám, z diela sa môžeme poučiť,
          • náučnú – z diela môžeme získať vedomosti o javoch, udalostiach či faktoch,
          • informačnú – dielo prináša informácie o určitej dobe (minulej, prítomnej, budúcej), o spoločnosti, zvykoch, kultúre a pod.

          Medzi základné znaky umeleckého štýlu patrí:

          • variabilnosť,
          • expresívnosť,
          • metaforickosť,
          • náznakovosť.

          Jazykové prostriedky typické pre umelecký štýl:

          • neutrálne slová,
          • citovo zafarbené slová,
          • obrazné prostriedky,
          • nespisovné slová,
          • neobvyklé slová,
          • starobylé slová.

           

          17. HODINA

          REČNÍCKY  ŠTÝL

          Rečnícky štýl je štýl verejného styku a uplatňuje sa v ústnom prejave.

          Rečnícky štýl je umenie hovoriť, umenie koncipovať a vyjadrovať myšlienky.

          Rečnícky štýl uplatňujeme vtedy, keď chceme vyvolať slávnostnú atmosféru, komentovaťvýznamné udalosti, propagovať nejakú udalosť a podobne.

          Rečnícky štýla texty rečníckeho štýlu sú založené na úvahe, opise, rozprávaní, ale využívajú aj informácie a fakty, ktoré súvisia so spoločenskou udalosťou.

          Medzi základné znaky rečníckeho štýlu patrí:

          • ústnosť,
          • verejnosť,
          • sugestívnosť,
          • názornosť,
          • adresnosť,
          • je vopred písomne pripravený.

          Funkciou rečníckeho štýlu je:

          • informovať,
          • komentovať,
          • presviedčať,
          • vysvetľovať,
          • zapôsobiť na city.

          Znaky dobrého rečového prejavu:

          • kratší rozsah než písomný prejav, aby udržal pozornosť poslucháčov,
          • má byť dobre a zrozumiteľne prednesený,
          • zaujať poslucháčov aj gestikuláciou, mimikou, hlasovou intonáciou.

           

          Jazykové prostriedky typické pre rečnícky štýl:

          • zrozumiteľné termíny,
          • obrazné pomenovania,
          • častice, citoslovcia,
          • rečnícke otázky,
          • opytovacie a zvolacie vety,
          • uplatňovanie prozodických vlastností reči,
          • oslovenie,
          • opakovanie slov,
          • knižné slová.

           

          18. HODINA

          SLOHOVÉ POSTUPY

          Slohový postup je spôsob, akým je text vytvorený, aké prostriedky používa a na čo zameriava svoju pozornosť, napríklad na príbeh, vlastnosti, informácie, súvislosti medzi javmi a podobne.

          Slohový postup je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame obsahové – tematické prvky pri výstavbe jazykového prejavu.

          Podľa komunikačného cieľa si pri tvorbe textov volíme vhodný slohový postup:

          • opisný slohový postup – ak chceme niečo opisovať,
          • informačný slohový postup – ak chceme o niečom informovať,
          • rozprávací slohový postup – ak chceme rozprávať zážitok či príbeh,
          • výkladový slohový postup – ak chceme niečo vysvetľovať.

          Každý slohový postup má   slohové útvary.

          Slohový útvar  je konkrétny, uzavretý a ukončený jazykový celok, v ktorom sú obsahové prvky usporiadané na základe určitého slohového postupu.

          Slohový útvar  je výsledný text, ktorý vznikne použitím nejakého slohového postupu.

          Napríklad:

          Použitím prvkov opisného slohového postupu môžeme vytvoriť slohový útvar – opis.

          Použitím prvkov rozprávacieho slohového postupu môžeme vytvoriť slohový útvar – rozprávku, bájku či román.

           

           

          19. HODINA

          LYRICKÁ POÉZIA REALIZMU 

          Realistická lit. tvorba

          -        pravdivo zobrazujúca život (jej rozvoj súvisel so spoločensko – soc. vývinom, s rozvojom umenia a vedy, s prehĺbeným ľudským poznaním, s rozvojom filozof. smerov a koncenpcii)

          -        Vytvorenie realistického typu poviedky predpokladalo negáciu, popretie tejto schémy a uplatnenie nového postoja )

          -        REALIZMUS rozdeľujeme na dve obdobia:

          o   1.vlna (1880 - 1900), ktorú nazývame aj opisný realizmus

          o   2.vlna (1900 - 1918), ktorú nazývame kritický realizmus

           

          Prvá vlna realizmu

          Znaky:

          • poézia

                 dominuje sylabotonický veršový systém (veršový systém s ustáleným počtom slabík a s rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch)

          forma – veľké lyrické cykly a lyrickoepické skladby

          -        novosť nielen vo forme, ale aj nový myšlienkový náboj, nový hrdina

          •        próza - žáner: kresba, črta, poviedka, novela, román (považuje sa za vrchol tvorivého úsilia)

          •        témy: príklon k súčasným témam, opisujú materiálne bohatstvo, podnikateľskú činnosť, vypočítavosť, manželstvo, alkoholizmus; zobrazujú dedinskú tematiku i zákl. problémy doby, !!ALE!! ešte nesiahli na tabuizované témy, videli len čistotu, neskazenosť slovenského ľudu a tým sa snažili povzniesť národ

          •        pohľad na skutočnosť je vonkajší, bez preniknutia do hĺbky, zobrazenie zemianstva a jeho úlohy v spoločnosti

          •        propagácia slovenčiny, orientácia na hovorový jazyk

          •        dráma: najmenej rozvinutý literárny druh v tomto obd.

          -        Predstavitelia 1. vlny: -Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín, Vansová, Šoltésová

          -        Dominantná téma – zemianska otázka – ktorá spoločenská vrstva sa stane vedúcou a posunie spoločnosť ďalej (keďže bolo obdobie politickej pasivity)

          Druhá vlna realizmu

          Znaky:

          •        poézia: jazykovo-gramtická zložka básní sa zjednodušila

          •        témy básní: vnútorný citový život lyrického subjektu

          •        próza: záujem o vnútorný život človeka, zameranie sa na jeho sociálnu situáciu, úsilie analyzovať skutočnosť

          •        spisovatelia namiesto vyzdvihovania národného života pri zobrazovaní sociálnej problematiky musia rozlišovať aj medzi jednotlivými príslušníkmi národa

          •        diela podávajú neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev

           

           

                  autori prenikajú do psychiky jednotlivca, zobrazujú citové drámy zo sklamaných očakávaní a nesplnených túžob

                  dráma: oživuje ju ľudová reč postáv, realistické charaktery, konflikt blízky aktuálnej skutočnosti zo života (rozvíjala sa pričinením J. G.- Tajovského)

                  Predstavitelia 2. vlny: Timrava, Tajovský, Podjavorinská, Čajak

          -        zákl. metóda – kritika; národná spoločnosť sa neidealizuje, ale je podávaná kritickým prístupom

          -        neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev

          -        oveľa viac autori využívajú karikatúru a satiru pri zobrazovaní života malomestských vrstiev

           

           

          20. HODINA

          P.O.HVIEZDOSLAV – KRVAVÉ SONETY

          • Lyrická skladba
          • Jedno z prvých protivojnových diel v slovenskej ale aj svetovej literatúre
          • Napísané už v roku 1914, vyšlo len v roku 1919
          • Odsudzuje nezmyselnosť vojny a zabíjania, zdôrazňuje práve všetkých ľudí na pokojný život a slobodu
          • Vojna zasiahla Hviezdoslava na sklonku života, mal už 65 rokov,  vojnové udalosti niesol veľmi ťažko, hoci nebol priamym účastníkom vojny - videl utrpenie ľudí, kruté zabíjanie, ničenie tovární, kultúrnych pamiatok, preto nemohol ostať mčať

          Kompozícia:

          Dielo tvorí 32 sonetov (sonet – lyrický útvar zo 14 veršov. V prípade Hviezdoslava má usporiadanie 4-4-6). V jednotlivých sonetoch sú rozpracované nasledovné motívy:

           

          1. spev o krvi

          2. obraz vojny

          3. obžaloba ľudstva a kresťanstva

          4. hľadanie vinníka

          5. úvaha o mieri

          6. Slovanstvo a Slováci

          7. privolávanie mieru

           

          Skladba je rámcovaná sonetmi o mieri. V úvode sú dva sonety o preliatej krvi, na záver je sonet „Nuž, iďte zbohom, piesne krvavé!“.

          Básnik v diele najprv spieva o krvi, ale nie o tej, ktorá „žiari sťa ruže kvet, pýr studu v dievčenskej tvári...“, ale o krvi, ktorá prináša hnev, zlosť a bolesť. Pýta sa, kde má človek nájsť útočisko pred utrpením, kde sa má ukryť? Prináša obraz vojny a utrpenia, ktoré sa s ňou spája: „...víchrica utrpenia...“. Poukazuje na pošliapanie ľudskej dôstojnosti, na umieranie mladých, na ničenie všetkého okolo, na veľké utrpenie starých ľudí, ktorým by podľa autora bolo lepšie v hrobe. Zobrazenie vojny vrcholí v 15. sonete, kde vojnu prirovnáva k bájnemu Leviatanovi ( z hebr. Leviatan – morská obluda), ktorý požiera všetko živé i neživé.

           

          21. HODINA

          IVAN KRASKO - OTCOVA ROĽA

          1. symbolizmu (charakteristika symbolizmu!)
          • zbierky:            Nox et Solitudo (Noc a Samota)

          Verše

          • Nox et Solitudo má subjektívny charakter; autor tu vyjadruje svoje pocity, myšlienky; prevažuje tu intímna lyrika
          • Verše majú objektívnejší charakter; sú tu národné, resp. sociálne tém – spoločenská/reflexívna lyrika (Otcova roľa, Baníci, Otrok)

           

          báseň Otcova roľa

          • tulák – symbolizuje človeka, ktorý sa po rokoch vracia domov – na otcovu roľu. Ktosi blízky – symbolicky vyjadrený láskavým okom, vráskou na čele – mu vyčíta, že starootcovskú pôdu nechal bez obrancu. Poddaných pôda napitá potom a slzami tých, ktorí na nej robili, nezostane bez obrancu:
            •  úryvok:           Z cudziny tulák pod hruškou stál som

          zotlelou spola.

          Poddaných krvou napitá pôda

          domov ma volá...

          A v srdci stony robotných otcov

          zreli i v semä...

          Vyklíčia ešte zubále dračie

          z poddaných zeme?

          • symbol rodnej zeme – Slovenska prechádza istým posunom od národného k sociálnemu – najprv je to otcova roľa, starootcovská roľa, potom poddaných roľa, poddaných krvou napitá pôda
          • všíma si sociálnu nerovnosť medzi ľuďmi

           

          22. HODINA -24. HODINA

          Zvuková rovina jazyka

          • vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa tvorí zvuková podoba hlások, slabík, slov a výpovedí v reči;
          • zaoberajú sa ňou jednotlivé jazykovedné disciplíny:

          Fonetika

          • základná jednotka – h l á s k a
          • skúma zvuky ľudskej reči – tvorbu zvukov,
          • fyziologická a akustická stránka – pomoc sluchu, zraku, hmatu, čiže skúma hovorenú reč, správnu výslovnosť, tvorbu slabík.... ( ako sa hlásky tvoria, ako ich počujeme, ako sa správajú v spojení s inými hláskami - voda, dievča)

          Fonológia

          • základná jednotka – f o n é m a (zaoberá sa funkčnou stránkou)
          • využitie zvukov reči v praxi
          • skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami a ich zvukovými vlastnosťami z hľadiska ich významovo rozlišovacej funkcie

          Hláska

          • najmenšia zvuková jednotka, nedeliteľný zvuk (54 hlások)
          • konkrétna podoba fonémy v reči (konkrétne použitie tohto systému), napr. slovo rok – tvoria 3 hlásky (r + o + k), ak nahradíme 1 z hlások inou, dostaneme nové slovo, s novým lexikálnym významom (bok, tokrak, rúkrod, roh) -2 osobitné fonémy
          Fonéma

          zvuková jednotka, ktorá rozlišuje význam slov alebo tvarov v jazyku

          • 1 fonéma môže mať viacero variantov, ktoré nerozlišujú význam slov (Jano – Jaŋko) n-ŋ – 2 samostatné hlásky vo výslovnosti
          Graféma (písmeno)
          • hlásky a fonémy zaznamenávané v grafickej podobe, v znaku
          Transkripcia
          • fonetický zápis textu, je písaný v hranatých zátvorkách [ďeťi], uvádzané v Pravidlách slovenskej výslovnosti (PSV), Príručnom slovníku slovenskej výslovnosti
          Ortoepia
          • jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá výslovnosťou slovenčiny, pomáha nám normatívna príručka – PSV

          Logopédia

           

          25. - 26. HODINA 

          EPICKÁ POÉZIA

          P. O. Hviezdoslav - Ežo Vlkolinský

           

           

           

          V tomto diele autora zaujal vzťah zemanov k sedliackemu ľudu. Tieto dve vrstvy charakterizuje nielen hlavnými postavami (zemani – Estera, sedliaci – Žofka), ale i postavami vedľajšími, ktoré sa najmä na svadbe oddeľujú od seba veľmi ostro.

           

          Po smrti zemana Beňa Vlkolinského sa paňou majetku stala jeho žena Estera a ich jediný syn Ežo, z ktorého vyrástol statný mládenec. Ten sa zahľadí do Žofky Bockovie. Tá má však jednu chybu – je zo sedliackej rodiny. Ežo si zaumieni, že sa s ňou ožení a rodové predsudky nerešpektuje. No iný názor má jeho matka Estera. Je to zarytá zemianka, tvrdá a panovačná žena. Ežovo rozhodnutie ju pobúri a sedliackou dievčinou opovrhuje.

          Po prudkej hádke s matkou Ežo odchádza z domu a útočisko nájde u svojho strýka Eliáša, tiež zarytého zemana, ktorý ho síce príjme do domu, ale z vypočítavosti. Eliáš chce totiž Estere vrátiť všetky príkoria, ktoré musel znášať v období sporu o majetok. V Ežovi získava lacnú pracovnú silu. A hoci je vychýrený skupáň, vystrojí Ežovi veľkú svadbu.

          No Estera je tvrdá ako kameň. Roky vzdoruje, nedokáže sa zmieriť so skutočnosťou. Ľad okolo jej hrdého zemianskeho srdca roztopí až nežnosť jej vnúčika a rozhodne sa prijať syna i nevestu do domu.

          Vyvrcholením diela je svadba Eža a Žofky, kedy ženích vyjadruje myšlienky Hviezdoslava o rovnosti zemanov a nezemanov – zemianstvo sa musí vzdať predsudkov a zrásť s ľudom.

           

          P. O. Hviezdoslav – Hájnikova žena

          • autor dej tejto veľkolepej skladby zasadil do prekrásnej hornooravskej prírody, hýriacej menlivými farbami a náladami
          • autor na pozadí jedinečného súžitia človeka s prírodou zobrazuje základný rozpor doby, a to rozpor medzi šľachtou a obyčajným ľudom. Práve on tvorí dejovú os a základný konflikt deja
          • autor sa stavia na stranu ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť, záhaľku a spupnosť pánov, proti ktorým stavia čestnosť, priamosť a statočnosť prostého človeka. Neobišiel kritickým šľahom ani príslušníkov slovenskej buržoáznej inteligencie, ba dotkol sa aj nedostatkov ľudu, odhaľujúc ich sociálne korene a príčiny.

          OBSAH:  Po smrti starého Čajku hájnické miesto dostane jeho syn, ktorý si do hájovne privedie aj švárnu ženu Hanku. Ich život plynie priam idylicky. Miško si vykonáva svoje hájnické povinnosti, Hanka sa vzorne stará o domácnosť. V nedeľu sa vedno vyberú do kostola, sú šťastní. No z panskej lavice sa na Hanku upierajú „čiesi vlčie oči“. Nie je to nik iný, ako mladý šľachtic, zhýralý sveták, Artuš Villáni, syn Michalovho pána, majiteľa lesov. Hanka odmieta Artušovo dvorenie, vyhýba sa mu, a tak Artuš vymyslí ľstivý plán. V Michalovom lese usporiada poľovačku a všetko pripraví tak, aby sa Michala zbavil. Najskôr ho poníži – „vysolí mu zaucho“, potom ho aj s ostatnými honcami pošle naháňať jeleňa a sám sa zakráda k hájovni, kde sa chce zmocniť Hanky. Mladá žena ostala ako skamenená, „zabudla uvítania vďak, keď zrak jej diabla úsmev zočil“. Nedokáže ho však zastaviť, a tak „schmatla z klina záražec“ a v sebaobrane ho zabije. Keď Michal, hnaný zlým tušením, príde do hájovne, Artuš je už mŕtvy. Okamžite sa rozhodne zobrať vinu na seba a Hanku zaväzuje prísahou, aby nikdy nevyjadrila pravdu. Michala uväznia a čaká ho súd. Hanka sa uchýli k rodičom, ale je nešťastná, Otec jej neustále vyhadzuje na oči Michalovu vinu. Nezvládne to, pomätie sa a blúdi po okolí. V deň súdu sa jej podarí vniknúť do súdnej siene a prizná sa, že ona zabila Artuša. Súd Michala oslobodzuje a spolu odchádzajú domov, do hájovne. Po nejakom čase Michal zachráni koč starého Villániho pred zrútením sa do rozvodnenej rieky. Vtedy im obom Villáni odpúšťa. Do života Michala a Hanky sa tak opäť vráti pokoj a šťastie.

           

           

          27. HODINA 

          PODSTATNÉ  MENÁ

          - sú plnovýznamové ohybné slová, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje.

           

          Podstatné mená menia svoj tvar – ohýbajú sa – skloňujú sa.

           

          Rôzne tvary podstatných mien vyjadrujeme rôznymi pádmi:

          Nominatív: kto? čo?

          Genitív: koho? čoho?

          Datív: komu? čomu?

          Akuzatív: koho? čo?

          Lokál: (o) kom? (o) čom?

          Inštrumentál: kým? čím?

          Vokatív – osobitný pád podstatných mien, ktorý používame niekedy na oslovenie blízkych ľudí.

                                Napríklad: oco, synku, mami, Jani, Zuzi, priateľu.

            

          Podstatné mená poznáme: všeobecné, vlastné, konkrétne, abstraktné,  pomnožné.

          Podstatné mená, ktoré pomenúvajú jednotliviny toho istého druhu, nazývame vlastné podstatné mená. Píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom. (Váh, Hron, Dunaj, Ipeľ, Žilina, Martin, Brno)

          Podstatné mená, ktoré pomenúvajú ktorýkoľvek predmet toho istého druhu, nazývame všeobecné podstatné mená. Píšeme ich s malým začiatočným písmenom.  (rieka, mesto, chlapci, deti, mačky, učebnica, slepota, útek, štát, priezvisko)

           Podstatné mená, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá alebo veci, nazývame konkrétne podstatné mená.  (sudca, človek, ženy, upratovačka, kôň, jahňa, mača, gunár, váza, fotografia, lietadlo, padák, stĺp)

          Podstatné mená, ktoré pomenúvajú nesamostatné javy – vlastnosti vecí a osôb, činnosti a deje, nazývame abstraktné podstatné mená.

           Príklady abstraktných podstatných mien:

          • vlastnosti vecí: tvrdosť, odolnosť, priehľadnosť, pružnosť, stabilita, hustota,
          • vlastnosti osôb: šikovnosť, bystrosť, múdrosť, citlivosť, lakomosť, hrdosť, pýcha,
          • činnosti a deje: maľovanie, čítanie, skákanie, hladovanie, odsúdenie, volanie, hod, krik.

            

          Podstatné mená, ktoré pomenúvajú jednu vec množným číslom, nazývame pomnožné podstatné mená.

          Pomnožné podstatné mená majú len tvar množného čísla.  (nožnice, Dudince, Tatry, okuliare, pomyje, husle, Alpy, sane)

           

          Vzory podst. mien:      mužský rod – chlap, hrdina, dub, stroj

                                             ženský rod – žena, ulica, dlaň, kosť

                                             stredný rod – mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

           

          28. HODINA 

          PRÍDAVNÉ  MENÁ

          • sú plnovýznamové ohybné slová, ktoré pomenúvajú vlastnosti, náležitosť alebo príslušnosť osôb, zvierat, vecí a javov.
          • majú vetnočlenskú platnosť

           

          Gramatické kategórie prídavných mien:

          • rod,
          • číslo,
          • pád

           

          Delenie:

          1. vlastnostné:     a) akostné ((dobrý, múdry) – dajú sa stupňovať
          1. vzťahové (kovový, sobotný) – nedajú sa stupňovať

           

          1. privlastňovacie: a) individuálne (synov, babkin, líškin) – nedajú sa stupňovať
          1. druhové (líščí, mravenčí) – nedajú sa stupňovať

          Stupňovanie

          1. pravidelné – nemení sa základ slova; napr. smelý, smelší, najsmelší
          2. nepravidelné – mení sa základ slova; napr. pekný – krajší – najkrajší

           

          Vzory príd. mien

          pekný  - vzťahové a akostné príd. mená

          cudzí – vzťahové a akostné príd. mená

          matkin – privlastňovacie individuálne

          otcov – privlastňovacie individuálne

          páví – privlastňovacie druhové

           

          29. HODINA 

          ZÁMENÁ

          • plnovýznamový slovný druh
          • ohybný slovný druh – skloňujeme ich
          • majú vetnočlenskú platnosť
          • zastupujú podstatné a príd. mená, číslovky či príslovky na ne odkazujú

          Delenie:

          1. osobné:            a)   základné (ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony)
          1. privlastňovacie (môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich)
          1. zvratné                        a)    základné (seba/sa, sebe/si)
          1. privlastňovacie (svoj)
          1. ukazovacie (ten, tá, to, tento, tí, onen, oná, toľký, onaký, tam...)
          2. opytovacie (kto, čo, aký, ktorý, čí, kedy..)
          3. vzťažné – sú osobitým druhom zámen, ich funkciu vo vete spĺňajú opytovacie zámená, formálny rozdiel medzi nimi je ten, že opytovacie zámená uvádzajú hlavné vet, zatiaľ čo „vzťažné“ uvádzajú vedľajšie vety v podraď. súvetiach (Kto pôjde? – opytovacie zámeno; Viem, kto pôjde. – vzťažné zámeno)
          4. vymedzovacie (sám, každý, ten istý, iný, nikto, všetci...)
          5. neurčité (dakto, niečo, voľajaký, ktosi...)

           

          30. HODINA 

          ČÍSLOVKY

          • pomenúvajú počet (množstvo) a poradie osôb, zvierat, vecí, dejov, vlastností, ale aj počet vôbec
          • plnovýznamový slovný druh
          • ohybný slovný druh – skloňujeme ich

          Druhy

          1. základné – (jeden, tri, štyri)
          2. skupinové – (dvoje, štvoro)
          3. radové – (prvý, štvrtý)
          4. druhové – (dvojaký, štvorako)
          5. násobné – (dvakrát, päť ráz, 2-násobný)
          6. zlomkové – (tretina, polovica)
          7. určité – vyjadrujú presný počet
          8. neurčité – pomenúvajú nepresný počet

           

          Vzory

          päť – pre číslovky 5 – 99

          pekný – radové a druhové

          cudzí – radové

          osobitné skloňovanie majú základné číslovky 1,2,3,4

          žena – napr. miliarda

          dub – napr. milión

          stroj – pre samostatne stojacu číslovku tisíc (inak je táto číslovka nesklonná)

          mesto – pre samostatne stojacu číslovku sto (inak je táto číslovka nesklonná)

           

          31. HODINA 

          SLOVESÁ

          • pomenúvajú alebo vyjadrujú dej alebo stav osôb, zvierat...
          • plnovýznamový slovný druh
          • ohybný slovný druh – časujeme ich
          • majú vetnočlenskú platnosť

          tvar slovesa:    a)    určitý – dajú sa určiť gram. kategórie (osoba, číslo, čas, spôsob, rod, vid)

          1. neurčitý – nedajú sa určiť gram. kategórie
          2. jednoduchý tvar – vyjadrený jedným slovom (prídu, sedíme, čítal)
          3. zložený tvar – vyjadrený viacerými slovami (chcem prísť, boli by sme sedeli, budem čítať)

           

          Delenie:

          1. zvratné – súčasťou ich tvarov je VŽDY zvratné zámeno SA/SI (smiať sa, budem sa učiť...)
          2. nezvratné – súčasťou ich tvarov NIE JE zvratné zámeno (čítať, behali, čítala...)

           

          1. plnovýznamové- sedieť, počúvať
          2. neplnovýznamové – chcieť, môcť, musieť, začínať, zostať, prestávať, mať, ...

           

          1. činnostné – vyjadrujú činnosť, dej (piecť, skákať)
          2. stavové – vyjadrujú stav, v ktorom sa niekto al. niečo nachádza (starnúť, blednúť, červenať sa, zomrieť)

           

          Čas:

          1. prítomný
          2. budúci
          3. minulý

          Spôsob

          1. oznamovací
          2. rozkazovací
          3. podmieňovací

          Rod

          1. činný – podmet vykonáva dej (Murári stavajú dom)
          2. trpný – podmet je dejom zasiahnutý 
            •  zvratná forma (Dom sa stavia)
            • opisná forma (Dom je stavaný)

          Vid

          1. nedokonavý – vyjadruje sa nimi neukončený priebeh deja (Pomôcka: 1.os.sg. bud. čas = dve slová napr. budem písať, budem robiť)
          2. dokonavý – vyjadruje sa nimi ukončený priebeh deja (Pomôcka: 1.os.sg. bud. čas = jedno slovo napr. napíšem, urobím)

           

          32. HODINA 

          PRÍSLOVKY

          • vyjadrujú okolnosti al. vlastnosti slovesného deja, príd. mien alebo iných príslovie
          • plnovýznam. slovný druh
          • neohybný slovný druh
          • majú vetnočlenskú platnosť

          Druhy

          1. príslovka miesta – kde? (doma, hore, dole)
          2. príslovka času – kedy? (včera, dnes, zajtra)
          3. príslovka spôsobu – ako? (dobre, zle, pekne)
          4. príslovky príčiny – prečo? (preto, zato)
          • príslovky, kt. vznikli z akostných príd. mien, sa dajú stupňovať (pravidelné/nepravidelné stupňovanie)

           

          33. HODINA 

          PREDLOŽKY

          • vyjadrujú predmetové, príslovkové a prívlastkové vzťahy
          • stoja pred slovom
          • neplnovýznamový slovný druh
          • neohybný slovný druh
          • nemajú vetnočlenskú platnosť

          Druhy

          1. podľa pôvodu:            a)    prvotné – sú vždy len predložkami (na, pod, pred, s, ku)
          1. druhotné – v prvom význame sú to príslovky al. častice, alebo pochádzajú z iného slov. druhu (okolo, hore, uprostred, vďaka)

           

          1. podľa zloženia:           a)    jednoduché – jedna predložka (s, k, do, na)
          1. zložené – z viacerých predložiek (popod, ponad, pomedzi)

          Vokalizácia

          predložky s, z, v, k = so, zo, vo, ku (so sestrou, zo stromu, ku mne, vo váze)

           

          34. HODINA 

          SPOJKY

          • slová, ktorými sa spájajú vetné členy vo vete alebo vety v súvetí
          • neplnovýznamové slovné druhy
          • neohybný slovný druh
          • nemajú vetnočlenskú platnosť

          Druhy:

          1. priraďovacie – spájajú rovnocenné slová al. vety                     
            1. zlučovacie (a, i, aj, ani, či)
            2. stupňovacie (ba, ba aj, nielen, ale aj)
            3. odporovacie (ale, no)
            4. vylučovacie (alebo, buď)
          2. podraďovacie – že, keď, aby, pretože
            • vzťažné zámená, kt. pripájajú vedľajšiu vetu v podraďovacom súvetí (kto, ktorý, aký, čí...)

           

          35. HODINA 

          ČASTICE

          • slová, ktorými hovoriaci nadväzuje na známy text alebo situáciu, pričom vyjadruje svoj postoj k tomu, o čom hovorí (Mám len 5 eur. Mám aspoň 5 eur. Mám ešte 5 eur. Mám asi 5 eur)
          • neplnovýznamový slovný druh
          • neohybný slovný druh
          • nemajú vetnočlenskú platnosť

          Druhy:

          1. uvádzacie – stoja pred slovom, ku ktorému hovoriaci vyjadruje vlastný postoj (no, kiež...)
          2. vytyčovacie – stoja na začiatku vety a vyjadrujú postoj hovoriaceho k celej výpovedi (aspoň, sotva, akiste, najmä..)

           

          36. HODINA 

          CITOSLOVCIA

          • slová, ktoré vyjadrujú city, vôľu alebo napodobňujú zvuky
          • neplnovýznamové slovné druhy
          • neohybné slovné druhy
          • zvyčajne nebývajú vetným členom, môžu byť vetným členom napr. v úlohe slovesného prísudku  (A žaba čľup do vody)

          Druhy

          1. podľa toho, čo vyjadrujú:

          a) vlastné – vyjadrujú emócie a vôľu (au, fuj, ach)

          b) zvukomalebné – napodobňujú zvuky prírody alebo predmetov, kt. zhotovil človek (krá-krá, mú, tik-tak)

          2. podľa pôvodu:                          

          a) prvotné – môžu byť len citoslovcom (jaj, juj, och, ach...)

          b) druhotné – utvorené zo slovies (hybaj)

           

          37. HODINA 

          ĽUDO ZÚBEK

          Jar Adely Ostrolúckej

           

          -dievčenský román

           

          Ľudo Zúbek vyrozprával príbeh prostredníctvom 19-ročnej rechtorskej dcéry Evy Jonášovej, ktorá vyrastala v malej dedinke Žitňany. Eva sa s Adelkou zoznámi náhodou. Ostrolúckovci cestujú do Zemianskeho Podhradia a pred Žitňanmi sa im zláme bahor na kolese. Sú nútení počkať, kým kolár opraví koč a prijímajú od Jonášovcov milé pohostenie a ostávajú na noc. Hoci Adelka ovláda sedem cudzích jazykov, hovorí slabo svojou materskou slovenčinou. Preto Ostrolúckovci navrhnú Eve, aby išla s nimi do Zemianskeho Podhradia a podučila ju. Ponuku prijme a odchádza. Evke je západná literatúra neznáma a nevyniká ani so svojimi hudobnými znalosťami. Zato však pozná slovenskú literatúru, v čom má Adelka veľké medzery. Navzájom sa dopĺňajú. Na fare v Zemianskom Podhradí pôsobí ako kaplán Samuel Štúr, ktorého navštívi jeho brat Ľudovít. Pri tejto príležitosti sa zoznámi s Adelkou a Evou.

          Štúr približuje Adelke slovanskú literatúra a snaží sa ju získať pre slovenskú vec, v čom mu výdatne pomáha aj Evka. Spoločne sa tešia z úspechov a sú radi, keď sa jej záujem stupňuje a rastie. Štúr začína hovoriť o svojich ideáloch, kvôli ktorým je ochotný vzdať sa aj svätských lások. V poslednom týždni jeho pobytu sa Adelka s Evkou musia deliť o Štúrovu spoločnosť s jedným českým doktorom, pred ktorým obhajuje zavedenie slovenčiny ako spisovného jazyka. Keď odíde za prácou, Adelka s Evkou odchádzajú na Ostrú Lúku. Evka na Ostrej Lúke zistí, že Adelke už nie je Štúr ľahostajný. Adelka sa rozhodne objednať „Slovenské národné noviny“. Koncom leta sa Eva vracia domov s prísľubom, že sa opäť stretnú v Zemianskom Podhradí a pobudnú i na Ostrej Lúke. Nadišla jar. Sucho a neúroda z predošlého roka zapríčinili na jar 1847 hladovanie– všetci  trpeli.
          Keď sa Evka s Adelkou stretla znovu po roku, zistila, že jej  priateľka zvážnela a opeknela. Konečne prišiel  na Zemianske Podhradie aj Ľudovít Štúr. Vyjde najavo, že vyhral mandát a zo Štúra sa stáva poslanec. Ostrolúckovci sa sťahujú na zimu do Prešporka. Na uhorskom sneme 21. 12. 1847 vystupuje Štúr so svojou veľkou rečou za mesto Zvolen, žiada zrušenie poddanstva a navrhuje, aby všetci ľudia mali príslušné vzdelanie vo svojom materinskom jazyku. Po sneme sa koná bál. Pri odchode z bálu si Evka všimne, že ruža, ktorú mala Adelka pripevnenú na šatách ako ozdobu, bola pripnutá na Štúrovom kabáte. Vo vzťahu Adelky k Štúrovi sa čosi zmenilo, Adelka je veselá a pospevuje si. A potom nastala viedenská revolúcia – jar 1848. Kossuth sa prihovára k študentom, z Viedne odchádza ako víťaz. Keď vyhlásili v Pešti slobodu tlače, v Prešporku snem odhlasoval zrušenie poddanstva. Neúplné zrušenie!!! Ale ľud jasal. Štúr odchádza do Prahy a Eva domov. Eva sa znovu s Adelkou stretne o štyri roky. Adelka napíše Eve list, v ktorom ju prosí, aby prišla do Viedne za ňou, kde sa presťahovali.

          Evke je za Adelkou clivo a rada by ju videla. Jej rozhodnutie urýchli druhý list od pani Ostrolúckej, v ktorom ju čo najsrdečnejšie pozýva do Viedne. Mimochodom spomenie, že Adelka chorľavie a často ju spomína. Adelka sa zdôverí Evke o svojej láske k Ľudovítovi Štúrovi. Hovorí, že sa ľúbia, ale nemôžu sa vziať, ale ani rozísť, lebo by zabili svoju lásku. Len čo začali presvitať snežienky zo snehu, Adelka vážne ochorela a iba Eva vedela,  prečo. Adelka chradla a chradla a bola čoraz slabšia. Zomierala na nenaplnenú lásku. V horúčke blúznila a volala meno Ľudovíta Štúra. Eva píše telegram Štúrovi a ten prichádza. Adelka zomiera so šťastným úsmevom na perách. Zomrela 18. 3.1853. O tri roky na to zomrel Ľudovít Štúr, dňa 12. 1. 1856. Eva sa zoznámila s Laciakom a neskoršie sa zaňho aj vydala.

           

          38. HODINA  

          VICTOR  HUGO - BEDÁRI

          Bedári sú neskoro romantický román, ktorý realisticky vykresľuje Francúzsko tých čias a je zároveň kritikou sociálnych pomerov. Skladá sa z piatich častí.

          Hlavným hrdinom je Jean Valjean, ktorý bol poslaný na galeje, pretože ukradol chlieb.Viackrát sa pokúsil o útek a na slobodu sa dostal útekom z väzenia až po devätnástich rokoch.Po návrate mal veľmi malú šancu na zaradenie sa do spoločnosti a normálny život, ale ujal sa ho starý kňaz - biskup Myriel. Valjean ho napriek tomu okradne.Cestná žandárska kontrola u Jeana Valjeana nájde odcudzené strieborné príbory. Unikne však väzeniu, pretože dobrácky duchovný sa za neho zaručí a prehlási, že mu príbory daroval a pridá mu ešte aj svietniky.Tento ušľachtilý čin spôsobí u Jeana Valjeana pozitívny šok, ktorý ho okamžite mení na poctivého a slušného človeka.Usadí sa pod prijatým menom Madeleine, poctivo pracuje, zbohatne, dokonca sa stane starostom a stará sa o prospech ľudí v kraji.Je obľúbený a neverí mu len podozrievavý policajt Javert. Keď je zatknutý muž, ktorého pokladajú za utečeného Valjeana, pravý Valjean sa prizná a odhalí pred súdom svoju pravú identitu. Ešte pred týmito udalosťami sa postaral o mladú Fantinu, ktorá kvôli hladu mravne klesla. Pred jej smrťou Valjean sľubil, že sa postará o jej dcéru Cosettu.Valjean sa pokúsi utiecť, ale Javert ho chytí a posiela späť na galeje. Valjeanovi sa opäť podarí utiecť a zachráni Cosettu.Keďže ho Javert neustále prenasleduje, musí sa Jean Valjean skrývať. Do Cosetty sa v Paríži zaľúbil mladý republikán Marius.Keď roku 1832 vypuknú nepokoje, tak sa na barikáde spolu ocitnú Marius, Jean Valjean a uličník Gavroche.Počas nepokojov ušetrí Valjean Javerta a zachráni Maria. Javert neskôr Valjeana dolapí, ale keďže mu vďačí za život, nie je schopný ho zatknúť. Svoju dilemu vyrieši samovraždou v Seine.Zotavený Marius si vezme Cosettu. Keď sa Marius dozvie o minulosti nevlastného otca svojej manželky, tak sa s ním už nechce stýkať.Uvedomí si však, že mu vďačí za záchranu a prichádza za Valjeanom spolu s Cosettou, keď Jean Valjean umiera.Dojímavú scénu lúčenia osvetľujú svietniky od biskupa Myriela.

          Román je realistický pri opise dobových udalostí a vykreslení neľahkej situácie ponížených a chudobných. V romantizme zostáva sčasti formou i rekvizitami - tajomnými postavami, útekmi, zámenou osôb a skrývaním sa.

           

          39. HODINA  

          FRANTIŠEK  HEČKO - ČERVENÉ VÍNO

          • trojdielny generačný román (rodiny Michala, Urbana a Marka Hodžu);
          • má autobiografické črty (vinohradnícke prostredie; jeho vlastný otec sa oženil s chudobnom sirotou, prichádza o dedičstvo; Marek – chudobný chlapec, ktorý študuje vinohradníctvo; Kristína ako jeho láskavá matka);

          Mladí Habdžovci Urban a Kristína opúšťajú starootcovský dom, lebo Urbanovi rodičia nechcú prijať chudobnú nevestu. Sťahujú sa do Vlčindolu, prenajímajú si kus vinohradu a do úmoru pracujú. Najskôr sa im vedie dobre, potom sa však začne vojna a Urban musí narukovať. Kristína sa stará o domácnosť, Marek o vinohrad. Prestáva sa im dariť, sú veľmi chudobní, Kristína je nútená na Vianoce pýtať jedlo pre deti od Habdžovcov, tí ju však vyháňajú. Len prababička im nesie trochu jedla a cestou zamrzne. Nakoniec prichádzajú o všetko, Kristíne zomierajú na záškrt najmladšie deti, dlžoby pohltia majetok, ktorý sa rozpredá na dražbe. Majú dve deti Marka a Magdalénku (ďalšie 3 deti im zomreli). Marek študuje na poľnohospodárskej škole a pomáha rodičom. Je výborným žiakom a vzťah s priateľkou z detstva, Luciou, sa postupne mení na lásku. Rodičom sa vodí veľmi zle, Kristína ťažko ochorie a zomiera, Urban utápa žiaľ v alkohole. Pri páde z rebríka sa zabije. Zadlžený majetok kúpi Luckin otec Silvester – dávny nepriateľ Habdžovskej rodiny. Mladých to načas rozdelí, ale napokon sa znova stretnú a zosobášia sa. Ich láska prekoná rodovú nenávisť.

           

          40. HODINA  

          Charlotte Brontëová – Jana Eyrová

          Jana Eyrová ešte ako malé dievčatko stratila rodičov a jedinou príbuznou bola pani Reedová, ktorá sľúbila svojmu manželovi – bratovi Janiny matky – ako zomrel, že sa o malú Jánovi postará. Sama už mala tri deti – dve dievčatká a jedného chlapca (Eliška, Jiřina a Ján). Nech Jana robila čokoľvek, nikdy sa to tete nepáčilo a nikdy sa jej nezavďačila. Jej deti Janu šikanovali, dievčatka jej opovrhovala a Jan trápil Janovi nielen duševne, ale aj fyzicky. Hocikedy ju udrel, keď sa nikto nepozeral, bral jej jej obľúbené veci, žaloval a donášal. Jedného dňa to Jána nevydržala, a keď jej Ján zobral aj obľúbenú knihu a udrel ju, vrhla sa na neho. Privolaná teta vzala Janovi a odviedla ju do izby svojho zosnulého manžela, kde ju na noc zamkla. Pre Janu bol pokoj plný desu a strachu, mala hrôzu z tmy a zdalo sa jej, že tam je duch mŕtveho pána Reeda. Zrútila sa a omdlela. Našla ju slúžka a hneď bol privolaný lekár. Teta Reedová sa po tejto skúsenosti rozhodla, že Janovi pošle do nejakej vzdialenej školy, aby sa jej navždy zbavila. Akonáhle sa malá Jána z nervového zrútenia uzdravila, poslali ju do školy v Lowoodu.

          Tu mali dievčatá veľmi prísny režim, zlé podmienky (jedlo, zima) a boli i fyzicky trestané. Tu sa Jana zoznámi s Helenou, ktorá jej o Lowoodském ústavu ktorá jej veľmi pomohla, stala sa jej kamarátkou (bola pobožná). V škole sa rozniesli choroby a Helena na jednu z nich umrela, a preto celých deväť rokov, čo tam Jana strávila, chodievala k jej hrobu a dávala na neho kvety.

          Jána ako jedna z mála prečkala zlé časy, a dokonca sa na dva roky stala učiteľkou. Po dvoch rokoch si podala inzerát, že hľadá miesto guvernantky (= domáce vychovávateľky alebo učiteľky). Ozvala sa jej pani Fairfaxová zo šľachtického sídla v THORNFIELD.

          A preto Jana odišla z Lowoodu.

          Mierila na Thornfield, ktorý patril pánu Rochesteri. Z nerudného, zatrpknutého a studeného Angličana sa stáva príjemný človek. Janovi najskôr jeho správanie odradí, ale baví ju učiť Adelku (jeho chovanicu) a má ju rada, a tak zostane.

          Raz v noci ucíti Jána na chodbe dym a zbadá otvorené dvere do Rochesterovy komnaty. Ide sa tam pozrieť a vidí, že pán Rochester leží na posteli, ktorá horí. Vzbudí ho a spoločne požiar uhasí.

          Asi týždeň potom pozve pán Rochester na Thornfield svojich priateľov z okolia a krásnu slečnu Ingramovou, Jana zisťuje, že sa do pána Rochester zamilovala. Po THORNFIELD sa roznesie, že pán Rochester by sa mal oženiť so slečnou Ingramovou a Jana je z tej správy veľmi nešťastná.

          Potom dostane list od svojej nevlastnej tety, že umiera a chce, aby prišla. Pán Rochester ju pustí, ale len pod podmienkou, že sa za týždeň vráti.

          Jana sa u tety dozvie, že má strýka, ktorý jej poslal list a ktorý mal o ňu záujem. Na Thornfield sa vráti až po mesiaci a dozvie sa, že pán Rochester je zasnúbený so slečnou Ingramovou a že Adélka pôjde na školu. Následne pána Rochester stretne vonku a dozvie sa, že sa chystá do Írska. To si Jana samozrejme nepraje a nevdojak sa vyzná zo svojich citov. On jej ponúkne svoje srdce, ruku i svoj majetok.

          Raz, keď je pán Rochester preč, zdá sa Jane hrôzostrašný sen, a niekto jej roztrhá svadobný závoj. Pán Rochester jej hovorí, že to nič nebolo, a tak sa Jana upokojí. Keď sú v kostole a už prebieha obrad, nejaký právnik ho preruší, lebo pán Rochester je už ženatý. Ten sa prizná a ukáže svoju bláznivú ženu všetkým, vrátane Jany. Jana je z toho zmätená, a utečie.
          Blúdi dlho, až niekde ľahne a nájde ju Ján Krstiteľ, ktorý ju vezme domov k svojim sestrám. Jana sa neskôr dozvie, že to sú jej príbuzní.

          Keď sa uzdraví, začne pracovať v škole, ktorú vybudoval Ján Krstiteľ. Po roku jej ponúkne, aby s ním odišla do Afriky. Jana má ale jednu podmienku – pocestujú tam ako brat a setra. Jan jej povie, že to nejde a že sa musí vziať. Jana sa rozhodne, že nepôjde, pretože ho nemiluje, jej srdce stále bije pre pána Rochester.

          Raz ako by, začuje hlas, ktorý ju volá – vydáva sa preto opäť na Thornfield. Keď tam príde, z THORNFIELD je obhorené zrúcanina. Od niekoho miestneho sa dozvie, čo sa stalo a že pán Rochester odišiel na nejaké iné sídlo. Keď dorazí aj tam, zbadá pán Rochester, ako vychádza z dverí a pozerá sa jej smerom, ale nevidí ju. A tak zistí, že pán Rochester je slepý a nemá jednu ruku. Prinesie mu vodu a pán Rochester nemôže uveriť, že je to naozaj ona. Po mesiaci ju znova povie o svojich pocitoch, a tak sa vezmú.

          Po nejakej dobe, keď už majú deti, začne pán Rochester zase vidieť na jedno oko.

           

           

          41. HODINA  

          ZUZANA ŠULAJOVÁ - DŽÍNSOVÝ DENNíK

           

          42.-43. HODINA  

          KARIKATÚRA

          Karikatúra je osobitným druhom charakteristiky. V karikatúre opisuje sa niektoré veci hyperbolizujú ( zveličujú ), zatiaľ čo iné sa zamlčujú. Jej cieľom je vyvolať komický alebo satirický ( výsmešný ) dojem. Využíva sa v literatúre, hudbe aj vo výtvarníctve.

           

          PRÍKLAD:

          Ten čo bol za mlada taký fešák so svalmi ako hora je dnes už len samá kosť a koža, ktorá na ňom visí jak čerstvo vypraná košeľa na vešiaku. Jeho krásna jemne detská pokožka sa zmenila akoby na kus pokrčeného papiera. Vždy keď som sa s ním bozkávala jeho sladké pery som nechcela odtrhnúť od tých mojich, no teraz myslím, že keby som sa bozkala zo šmirgľom tak by to bolo príjemnejšie. 

          Pamätám sa, že jeho prenikavý pohľad ma vždy vedel zlomiť a ja som sa poddala jeho túžbam. Teraz keď sa na mňa pozrie tak sa snažím hlavu otočiť, ale keď sa to nedarí tak začnem akože zívať a pritom sa mi zatvárajú oči. Bol to vždy veľký frajer, dievčatá po ňom vždy bažili, behali za ním až si s nimi nevedel rady.
          Teraz keď sa len spomenie jeho meno tak sa vždy začne radšej rozoberať iná téma, alebo si každý nájde niečo dôležitejšie! Jeho obliekanie bolo tak isto na úrovni, síce teraz to tiež nie je také zlé, ale chodiť už druhý mesiac v tom istom oblečení je trošku priveľa. Dúfam, že aspoň spodné prádlo si občas vymení.
          „Viktor, zmenil si sa trošku, ale vždy ťa máme radi.“

           

          44. HODINA  

          WILLIAM SHAKESPEARE

          DRÁMA:   Rómeo a Júlia

           

          1. dejstvo

           

          Vo Verone v Taliansku žijú dva rody, Montecchiovci a Capulettiovci. Už oddávna žijú v hneve a nenávisti. Keď sa stretnú na ulici, hádajú sa. Tak sa začína aj úvodná scéna tejto hry – pouličnou šarvátkou medzi dvoma rodinami pretože služobníci Samson a Gregorio, Abrahám a Baltazár začali šermovať. Benvolio, Montecchiov synovec sa snaží hádku urovnať, no Capulett Tybalt nechce o tom ani počuť. Hádka postupne prerastie do zúrivého zápasu, ktorý vyvolá pozornosť obyvateľov Verony a jej vládcu – kniežaťa Escalia. Knieža rázne ukončí boj a vyhlási, že ďalší boj medzi rodmi bude trestať smrťou. Potom sa dav rozíde, na scéne zostávajú Montecchi, jeho manželka a Benvolio, Montecchiho synovec. Rozprávajú sa o tom, že Romeo je v poslednom čase nejaký čudný. Pán a pani Montecchiová odídu, na scénu prichádza Romeo. Je bláznivo zaľúbený do Rozalíny, ktorá ale jeho lásku neopätuje, z čoho je veľmi smutný.     Benvolio mu radí, aby si našiel nejakú inú, že sú aj krajšie od nej. Romeo s tým samozrejme nesúhlasí, vraj, že nemôže ľúbiť inú. Obaja odídu. Capuletti plánuje vydať svoju dcéru a tak zorganizuje ples, no to nie len kvôli tomu, ďalším dôvodom jej aj zoznámenie Júlie s Parisom, jej pytačom. Romeo sa dozvie, že na ples je pozvaná aj jeho milovaná Rozalína a tak sa tam aj s Benvoliom zamaskovaní vyberú. V okamihu, keď Romeo zbadá Júliu, všimne si aká je krásna, zahorí k nej láskou a okamžite zabudne na Rozalínu. Rozhodol sa však netancovať. Ako si z diaľky všíma Júliinu krásu, odhalí ho Tybalt. Prítomnosť Monteccha na bále ho privádza do šialenstva, chce Romea zabiť. No Júliin otec ho prísne napomenie s tým, že sa neoplatí pretrvávať v nenávisti, keď sa Romeo správa tak slušne, ako pravý šľachtic. Keď tanec skončí, Romeo podíde k Júlii. Dotkne sa jej ruky a začnú sa zhovárať. Okamžite sa do seba zamilujú a pred odchodom sa pobozkajú.

          1. dejstvo

          Po bále Romeo s priateľom uniknú. Preskočí ohradu a skočí do záhrady Capulettiovcov, keď zbadá na balkóne Júliu. Romeo na ňu zavolá, ona spoznáva jeho hlas a tými najkrajšími slovami si vyznajú úprimnú lásku. Sľúbia si vernosť a dohodnú sa, že sa na druhý deň zosobášia. Ráno sa Romeo rozhodne navštíviť brata Lorenza, ktorý by ich mohol zosobášiť. Aj keď sa najprv čuduje, že s tak náhle zaľúbil do Júlie, je ochotný zosobášiť ich. Dúfa, že by to mohlo obe rodiny navždy udobriť. Medzitým Romea hľadajú jeho priatelia Mercutio a Benvolio, pretože v noci nebol doma. Keď Romeo príde, s priateľmi žartuje a keď za nimi príde Júliina dojka, požiada ju, aby Júlii odovzdal pozdravenie a aby jej odkázala nech sa popoludní dostaví do kláštora na sobáš. Júlia už netrpezlivo očakáva pestúnkin príchod. Keď jej dojka oznámi čas svadby, celá natešená sa ponáhľa za bratom Lorenzom. Ten je pripravený vykonať obrad, ale varuje ich, že „prudká vášeň prudký koniec máva“. No napriek tomu sa obrad koná, takže sú nakoniec zosobášení.

          1. dejstvo

          Benvolio s Mercutiom náhodou stretnú Capuletta Tybalta, ktorý ešte stále zúri, že bol Romeo na bále. V tom momente vkročí na scénu aj on a Tybalt ho začne provokovať. No Romeovi to neprekáža, pretože je to v podstate už jeho rodina, je to Júliin bratranec a nechcel by prípadnou smrťou Tybalta Capulettiovcom narobiť žiaľ a prehĺbenie nenávisti medzi rodinami. No Mercutio to ďalej nemôže vydržať a vyzve Tybalta na súboj. Romeo sa snaží ich od seba oddeliť, ale Tybalt Mercutia bodne kordom a ten zomiera. To Romea nahnevá, pretože Mercutio v podstate zomrel pri jeho obrane. Preto vyhľadá Tybalta, vyzve ho na súboj a zabije ho. O oboch vraždách sa dozvie knieža, ktorý vykáže z Verony Romea, ktorého medzitým očakáva Júlia, no keď za ňou príde dojka a oznámi jej, že Romeo zabil Tybalta, začne nad obidvomi veľmi žialiť. Romeo sa po súboji utiahol k Lorenzovi ktorý ho vo svojej cele skrýva. Keď za nimi príde dojka a oznámi Romeovi aká je Júlia nešťastná, je veľmi smutný a chce sa dokonca zabiť, no potom sa rozhodne že pôjde za svojou milou. Medzitým Capuletti schválil svadbu s Parisom,  bez ohľadu na Júliine city. Tá prosí o pomoc matku, pretože sa za Parisa nechce vydať, no ona o tom nechce ani počuť. Keď požiada o radu dojku, tá jej len veselo poradí, aby sa za Parisa vydala, že iné východisko nevidí. Keď si Júlia uvedomí, že nikto nie je na jej strane, rozhodne sa navštíviť Lorenza.

          1. dejstvo

          Júlia sa teda vyberie na cestu k nemu, chce ho požiadať o pomoc, a ten jej navrhne plán. Má vypiť nápoj spánku, ktorý ju na 42 hodín urobí „mŕtvou“ , rodičia ju uložia do hrobky, a potom za ňou môže Romeo prísť. Tak sa dohodnú a Lorenzo sľúbi že Romeovi pošle posla s touto správou. Keď sa Júlia vráti domov, robí sa, že súhlasí so svadbou s Parisom, že úplne zmenila názor a ospravedlní sa rodičom že bola taká tvrdohlavá, keď sa za Parisa nechcela vydať. Večer s obavami, že sa zobudí skôr ako má, vypije nápoj spánku a keď ju dojka nájde ráno v izbe „mŕtvu“, všetci sú veľmi smutní. Keď príde Lorenzo, ktorý vie, že Júlia len spí, navrhuje čím skôr usporiadať smútočný obrad.

          1. dejstvo

          Romeovi sa prisnije, že ho Júlia našla mŕtveho, no zdá sa mu to veľmi čudné. Baltazár, jeho sluha mu donesie správu, že Júlia zomrela, čo Romea veľmi zroní a rozhodne sa ísť okamžite k jej hrobke a zomrieť tam s ňou. Cestou si kúpi od lekárnika jed, ktorý plánuje vypiť. Lorenzo sa dozvie, že Romeo nedostal list, pretože vo Verone vypukol mor a posol tam nemohol ísť. Romeo už vtedy je pri hrobke, chce ju otvoriť, no zbadá ho Paris, ktorý mysliac si že má nejaké nekalé plány ho vyzve na súboj. Romeo ho zabije, a na jeho žiadosť uloží do hrobky. Potom, keď v hrobke uvidí „mŕtvu“ Júliu, s láskou sa na ňu ešte chvíľu pozerá, potom vypije všetok jed, a ihneď zomiera. Keď sa Júlia prebudí, prichádza Lorenzo, ktorý jej zdôrazňuje že musia okamžite zmiznúť. No keď ona uvidí vedľa seba Romeovo mŕtve telo a zistí že vypil jed, odmietne odísť. Lorenzo ale odchádza. Júlia, dúfajúc že na Romeových perách zostalo ešte trochu jedu ho pobozká, no keď začuje kroky, vezme si Romeovu dýku a prebodne sa ňou. Keď stráže v hrobke zbadajú bezvládne telá, dajú prehľadať cintorín, a nájdu veľmi vystrašeného brata Lorenza, pretože ho upodozrievajú z dvoch vrážd. Prídu Capuletti s manželkou, Montecchi a knieža Escalus. Montecchi všetkým oznámi, že v noci mu žiaľom zomrela žena, zabil ju smútok nad vyhnaným synom. Lorenzo potom začne vysvetľovať smrť Romea a Júlie, prizná sa že ich dvoch zosobášil, že Júlia sa nechcela vydať za Parisa a všetko ostatné. Čiastočne viní aj seba zo smrti milencov. Potom vyhlási, že dobrovoľne príjme smrť, lebo cíti svoj podiel viny na celej tragédii. Knieža ale rozhodne, že nebude potrestaný nikto, pretože všetci si už svoje vytrpeli. Vinu na tom nesie nenávisť medzi oboma rodmi. Montecchiovci a Capulettiovci skoncovali s hnevom a sľúbili, že na počesť milencov postavia sochy.                                                                               „Nad chmúrnym mierom svitá chmúrne ráno, aj slnko, hľa, tvár do mrakov si halí. To smúti svet nad láskou stroskotanou a navždy srdcia chvieť sa budú v žiali nad príbehom, čo veky prežije, o láske Romea a Júlie.“

           

          45. HODINA  

          J.G. Tajovský – Ženský zákon

          • dodnes divácky najúspešnejšia a najčastejšie inscenovaná hra autora
          • názov - ironický  - snaha niektorých žien starať sa do súkromia iných, presadiť svoj názor
          • dôležité miesto - folklórnosť:           - ľudové piesne (ľúbostné, žartovné, regrútske...)

          - melodickosť vety, ľudový jazyk, syntax i slovosled

                                                                                 - frazeologizmy

                                                                                 - ľudové zvyky (čarovanie, liečenie, sviatky, kroje..)

          LIT.ŽÁNER: veselohra

          PROSTREDIE: Kordíky na Donovaloch

          POSTAVY: Zuza Javorová: vdova, má dcéru Aničku, sluhu Števka, chce, aby Anička po vydaji zostala doma

          Mara Malecká:  Zuzina sesternica, rozkazovačná, má mierneho muža, syna Miška, rada si uchlipne pálenky, Z trucu, že ju nerešpektujú prijíma "ponuku" dohadzovačky Dory - pre syna richtárkina dievka

          Jano Malecký: uhliar, trpezlivý, láskavý, má pre Miška a Aničku porozumenie, snaží sa zmieriť rodiny, tri týždne bojuje proti "ženskému zákonu",  - prototypom je autorov starý otec

          Anička Javorová: Miškova milá, neopustí mater, dúfa, že sa všetko na dobré obráti

          Miško Malecký:  regrút, čestný mladý muž, prizná, že si "dali sľuby" (=zasnúbili sa)

          Dora Kalinová: vdova, suseda, dedinská klebetnica, dostane od richtárky peniaze, aby získala Miška pre richtárkinu dievku ( s majetkom)

          KOMPOZÍCIA:

          vonkajšia (architektonika textu): 4 dejstvá

          vnútorná (tektonika textu):

          expozícia: postavy, Anička čaká na Miška, ktorý rukuje, dajú si sľuby, všetko vyzerá dobre(rodičia nemajú námietky), problém - kde pôjdu mladí bývať - chcú ich obe strany

          kolízia: Miško s otcom odchádzajú do mesta, Jano sa bude snažiť presvedčiť pánov, že je starý a Miška potrebuje doma, Dora prichádza za Marou , zvestuje klebety (Anička vystáva s iným), spomína richtárkinu ponuku, návrat Jana Maleckého

          kríza: Miško príde domov, spočiatku uverí klebetám o Aničke, obviní ju, že nedodržala sľub, ide do krčmy, ale netancuje

          peripetia: neúspešné pokusy o zmier - využitie situačnej komiky, babské čarovanie...

          katastrofa: Aničkine výčitky Dore Miško sa od Michtíka dozvie pravdu a ľutuje, že uveril klebetám, Dora, ktorá všetko zlo spôsobila sa prizná, Miško sa zmieri s Aničkou, ženský zákon prestáva účinkovať- budú bývať u Javorovcov, s robotou si pomôžu všetci.

           

          46. HODINA  

          MUZIKÁL

          • je syntetický dramatický žáner, ktorý spája literatúru, hudbu a tanec.
          • môže byť film alebo divadelné predstavenie.
          • Žánrovo typický je muzikál, v ktorom sa strieda hovorené slovo, spev a tanec. Môže byť aj celospievaný, napr. v prípade tzv. rockovej opery, alebo s dominujúcou tanečnou zložkou (približujúc sa tak baletu), rovnako však môže tanec celkom chýbať.
          • Pri inscenovaní muzikálu musia byť interpreti nielen dobrými hercami, ale aj spevákmi a tanečníkmi súčasne.
          • Slovo muzikál má viac významov a môže sa označovať tiež ako muzikálový film alebo divadelná inscenácia muzikálu, poprípade muzikálové divadlo. Tieto významy však treba odlišovať.

           

          47.-53. HODINA  

          SYNTAX

          Vetné členy a syntagmy

          A. Hlavné vetné členy:

          1. v dvojčlennej vete :
          2. prísudok (Čo robí? Čo sa s ním deje?)
          • slovesný(vyjadrený slovesom)  napr. Janko píše.
          • neslovesný (iný slovný druh) - menný                 napr. Mladosť – radosť

                                                                      - slovesno-menný­­ napr. Jano je žiak. Juro bol v cieli štvrtý.

                                                                      - citoslovný           napr. Fero čľup do vody.

          1. podmet  (Kto? Čo?)
          • vyjadrený         napr. Učiteľ učí:
          • nevyjadrený     napr. (oni) Prišli o ôsmej.                     

           

          1. v jednočlennej vete:
          1. vetný základ
          • slovesný(vyjadrený slovesom)                                 napr. Prší. Mrholilo. Sneží.
          • neslovesný (iný slovný druh)  - menný                    napr. Potraviny. Marína.

                                                                      - slovesno-menný­­     napr. Dnes je teplo.

           

          B. Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy:

          1. predmet
          • priamy (v akuzatíve bez predložky),po prechodných slovesách  (napr. Mama pečie koláč.)
          • nepriamy (v ostatných pádoch, t.j. G, D, A, s predložkou, L, I), po neprechodných slovesách (napr. Dolial do pohára vody. Napísal bratovi. Sťažoval sa na bolesť. Rozprával často o detstve. Pohŕda predsudkami.)

           

          1. príslovkové určenie
          • miesta (Kde?)    napr. Sadnite si k stolu.
          • času (Kedy?)      napr. Jožo príde večer.
          • spôsobu (Ako?)  napr. Nehovorte tak nahlas!
          • príčiny (Prečo?) napr. Odpadol od únavy.

           

          1. prívlastok (Aký? Ktorý? Čí?)
          • zhodný - zhoduje sa v rode, čísle a páde s nadradeným slovom, zvyčajne stojí pred

          nadradeným slovom ( napr. Mestské deti chodia častejšie do divadla.)

          • nezhodný - nezhoduje sa v rode, čísle a páde s nadradeným slovom, stačí jedna nezhodná

          kategória, zvyčajne stojí za slovom, ktoré rozvíja ( napr. Deti z mesta chodia častejšie do divadla.)

           

          1. doplnok (Čo robí, keď sa deje hlavný dej? Aký je, keď sa deje hlavný dej?)
          • podmetový (určuje sloveso a podmet)       napr. Otec sa vrátil s práce unavený.
          • predmetový (určuje sloveso a predmet)     napr. Počul Janu plakať.

           

          1.  prístavok
          • vysvetľovací         napr. komplikovaná fraktúra čiže zlomenina
          • zužovací               napr. všetky spomínané kamarátky, to jest dievčatá z jej triedy
          • zhrňujúci              napr. od pondelka do piatka, teda po celý nasledujúci týždeň

           

          Syntagma (sklad)

          • významové a štruktúrne uzavreté spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti

           

          Delenie

          1. prisudzovací – spojenie podmetu a prísudku; tvorí gramatické jadro úplnej i neúplnej

          dvojčlennej vety (napr. hrdina riekol)

          1. určovací –        skladá sa z dvoch členov, ktoré sú vo vzťahu podradenosti; jeden z členov

          bližšie určuje ten druhý (napr. vytasil meč)

          1. priraďovací –   spojenie dvoch alebo viacerých rovnorodých (rovnocenných) syntaktických

          jednotiek; vzniká tak viacnásobný vetný člen (napr. pevný a veľký)

           

          54. HODINA  

          ODBORNÝ OPIS

          Takýto druh opisu býva často východiskom pre výklad. Stretávame sa v ňom s odbornými názvami, tzv. termínmi. Podľa miery odbornosti rozoznávame opis určený výhradne pre odborníkov (často býva doplnený schematickým nákresom) a opis určený širšiemu kruhu záujemcov – práca s daným objektom, návod na použitie.

          Charakteristickými znakmi opisu v odbornom štýle sú:

          objektívnosť;
          vecnosť, presnosť (opisuje podstatné znaky);
          názornosť (schémy, tabuľky, grafy...);
          nevysvetľuje, len opisuje, informuje;
          neosobné vyjadrovanie (3. os. sg.)
          súčasť výkladu;
          texty v učebniciach, encyklopédiách.
           
          V odbornom opise sa používajú:
          odborné a cudzie slová, internacionalizmy;
          neutrálne slová;
          nepoužíva citovo zafarbené slová, nárečové, slangové slová ani nespisovné slová;
          podstatné mená, prídavné mená, príslovky, slovesá (opisné – byť, mať, nachádzať sa...).

           

          KOMPOZÍCIA (STAVBA) OPISU:

          úvod – predstavíme opisovaný predmet vo všeobecnosti (o čo ide, druh, zaradenie...).

          2. jadro – opis predmetu (postupujeme logicky, od celkového vzhľadu po jednotlivé časti. Opisujeme postupne, neskáčeme od jednej vlastnosti k druhej, spätne sa k nej už  nevraciame. Postupujeme, napr. sprava doľava, zhora nadol...).

          3. záver – využite predmetu, jeho význam, vzťah k nemu...

           

          55. HODINA  

          ÚRADNÝ LIST

          VZOR:

          Lucia Nováková, Klin 85, 029 41  Klin (údaje odosielateľa)

           

          Základná škola           (údaje prijímateľa)
          Ulica Ľ. Štúra 25
          029 01 Námestovo

                                                                                                                                Klin15. 05. 2013 (miesto a dátum)

           

           

          Žiadosť o uvoľnenie z vyučovania (názov úradného listu)

                      Žiadam o uvoľnenie môjho syna Martina Nováka, žiaka 7. A, z vyučovania v dňoch 26. – 31. 5. 2013. Dôvodom je rodinná dovolenka vo Vysokých Tatrách, spojená s doliečením po zápale pľúc.

                      Za kladné vybavenie žiadosti ďakujem.

          S pozdravom

           

                                                                                                                                Nováková        (vlastnoručný podpis)

           

          Príloha:

          Odporúčanie lekára

           

           

          56. HODINA  

          ÚRADNÝ A ŠTRUKTÚROVANÝ ŽIVOTOPIS

          Úradný životopis je typický žáner administratívneho štýlu, ktorý využíva slovnú zásobu charakteristickú pre tento štýl (neutrálne slová bez emocionálneho zafarbenia, ustálené formulácie a pod.). Používa sa v ňom stručné, ale presné vyjadrovanie. Obsahuje predpísané časti, ktoré uľahčujú vybavovanie administratívnych písomností, ktorými sa občania obracajú na rôzne úrady, inštitúcie, iných občanov a podobne. Pre úradný životopis sú záväzné nasledujúce údaje (časti):

          ● Meno a priezvisko – buď v záhlaví (hlavičke), alebo vnútri dokumentu

          ● Názov: Životopis

          ● Dátum a miesto narodenia

          ● Dosiahnuté vzdelanie

          ● Pracovné skúsenosti

          ● Osobitné znalosti, schopnosti

          ● Záujmy

          ● Dátum (aj miesto)

          ● Vlastnoručný podpis

           

          Ukážka žiackych prác

          František Mrkvička, Hlavná 78, 076 05 Cejkov

          Životopis

          Volám sa František Mrkvička. Narodil som sa 1.9.1985 v Trebišove.

          Základnú školu som navštevoval v rokoch 1991-2000. Potom som nastúpil na gymnázium do Trebišova. Štúdium som úspešne ukončil maturitnou skúškou. V súčasnosti študujem v prvom ročníku Technickej univerzity v Košiciach, odbor cestovný ruch.

          Aktívne ovládam anglický, ruský a nemecký jazyk. Tiež ovládam prácu na počítači (Word, Excel, internet).

          Som veľmi spoločenský a komunikatívny, čo využívam na letných brigádach. Dva roky pracujem cez prázdniny ako sprievodca zahraničných turistov po prehliadke Košíc.

          Po skončení vysokoškolského štúdia chcem pracovať v oblasti cestovného ruchu.

           

          Cejkov, 15.4.2004

          František Mrkvička

           

          • V úradnom životopise prevládajú fakty, pričom jeho text neobsahuje ich hodnotenie.
          • Obyčajne sa dokladá ako príloha k žiadosti.
          • V súčasnosti sa uprednostňuje forma štruktúrovaného úradného životopisu.

          Štruktúrovaný životopis

          • založený na strohom vymenovaní základných životopisných údajov, a to vecne a stereotypne. Je to stručná prehľadná písomná správa o živote človeka v časovom poradí.
          • Má heslovitú formu, často až podobu predtlačeného formulára, nepíše sa ako súvislý text. Nemal by byť dlhý a nečitateľný, v súčasnosti sa odporúča napísať ho na počítači a vytlačiť ho na papier formátu A4. Pri uvádzaní priebehu vzdelania alebo zamestnania sa postupuje od súčasného stavu do minulosti. Pri uvádzaní schopností, zručností alebo jazykových spôsobilostí autora sa uvádza skutočný, pravdivý stav ich ovládania.
          • V štruktúrovanom životopise sa o rodine nepíše podrobne, uvádzajú sa iba základné fakty, resp. sa o nej neuvádza nič. Pokiaľ sa dokladá fotografia, musí to byť fotografia na doklady. Je potrebné uvádzať kompletnú adresu, nesmie sa zabudnúť na miesto a dátum. Podpis, ktorým sa potvrdzuje pravdivosť údajov, musí byť vlastnoručný.

           

          ŽIVOTOPIS – vzor 1

          Ing. Lucia Nováková
          Mlynská dolina 845 45  Bratislava

          telefón  09xx xxx xxx
          e-mail   vzor@profesia.sk

           

          Vzdelanie
          2001-2007       Fakulta medzinárodných vzťahov, Ekonomická univerzita, Bratislava
          1996-2001       Gymnázium Ladislava Novomeského, Senica


          Doplnkové vzdelanie
          1998-2000       Jazykový kurz z nemeckého jazyka, Eduko, Bratislava,
          1996-1997       Stredoškolský výmenný program, USA, Paso Robles High School

           

          Pracovné skúsenosti
          2004-2006       Profesia, spol. s r. o.
                                Pozícia: koordinátor projektu info.profesia.sk
                                Náplň práce: písanie, úprava a aktualizácia článkov o trhu práce, 
                                monitoring tlače
          2000-2004       ABC, a.s. 
                                Pozícia: asistentka marketingového manažéra
                                Náplň práce: administratíva,  support pre oddelenie marketingu,
                                vybavovanie telefonátov

           

          Jazykové znalosti
                                Anglický jazyk - aktívne
                                Nemecký jazyk - pokročilý
                                Španielsky jazyk - mierne pokročilý

           

          Počítačové znalosti
                                Internet (e-mail, www) – pokročilý

                                Microsoft Excel - pokročilý
                                Microsoft Outlook - pokročilý
                                Microsoft PowerPoint - pokročilý
                                Microsoft Word - expert

           

          Vodičský preukaz
                                  sk. B - najazdených približne 30 000 km

           

          Vlastnosti a záujmy
                                 flexibilita, komunikatívnosť, prijemné vystupovanie, odolnosť voči stresu, cestovanie, literatúra, šport,

          verejné dianie

           

          Poprad 27.1.2020                                                                                            vlastnoručný podpis

           

          57. HODINA  

          BELETRIZOVANÝ ŽIVOTOPIS

          • Patrí medzi umelecké žánre.
          • Využíva teda umelecké prostriedky, prostriedky umeleckého štýlu, ktoré sa nemajú vyskytovať  v úradnom životopise.
          • Je vhodné používať prirovnania, metafory, aj zdrobneniny, či iné citovo zafarbené slová. Jazyk nesmie byť jednoduchý, strohý, práve naopak, je potrebné ukázať bohatstvo jazyka,  je potrebné využiť jeho umelecké prvky.
          • Nemusí obsahovať iba pravdivé údaje.
          • Čo sa týka faktografickosti -  v uvedenom životopise by mali byť umelecky zakomponované najdôležitejšie fakty (aspoň 5), napr. narodenie, rodinné zázemie, štúdium, záujmy, schopnosti, ambície do budúcnosti.
          • Autor pri jeho tvorbe pracuje s fantáziou a obrazotvornosťou.
          • Text môže byť vtipný. Zmysel pre humor vám pomôže.
          • Môže byť: autobiografia – teda vlastný životopis.
          • Ale môže ísť aj o biografiu, teda napr. o životopis nejakej známej alebo menej známej osobnosti.
          • Využíva najmä rozprávací slohový postup -  v beletrizovanom životopise je dôležité pracovať na „príbehovosti“ – uvedený typ životopisu má v čitateľovi vyvolať akúsi „zvedavosť, túžbu zistiť, ako sa to skončí“. Čitateľ má pocit, že číta príbeh.
          • Okrem rozprávacieho slohového postupu sa v ňom môže použiť aj výkladový/úvahový slohový postup – napr. v pasáži o ambíciách do budúcnosti.
          • V rámci kompozície je možné uplatniť napr. chronologickú postupnosť -  teda od narodenia  po súčasnosť, ale môžeme využiť aj retrospektívny postup alebo mozaikovitú kompozíciu – ale aj v nich je dôležité dodržať „čitateľnú“ časovú postupnosť“.
          • Text je dobré rozdeliť  podľa životných etáp: detstvo, škôlka, škola…
          • Popri udalostiach, ktoré ste v živote prežili, môžete uviesť aj pocity, ktoré ste vtedy prežívali.
          • V jeho spracovaní je dôležitá originálnosť.

           

          Ukážky beletrizovaného životopisu:

          Úvod – krátke ukážky:

          V deň keď som sa narodila bolo typicky aprílové počasie. Uprostred slnečného neba zrazu príde sivý mrak a dážď, ktorý vás v momente zmočí. To spomína často môj ocko, ktorý vtedy utekal z práce do pôrodnice, pretože mu stará mama volala, že už som na ceste. A vraj preto aj ja som taká dosť šialená a nikdy nevedia, čím ich zrazu prekvapím. Však áno, som aprílová.

          ..............................................

          Bol krásny septembrový deň. Slniečko sa usmievalo spoza mráčikov, vtáčiky si veselo krúžili po oblohe a ľudia sa stereotypne náhlili domov z práce či zo školy. Pre moju rodinu to však nebol len obyčajný deň, pretože práve v tento deň do nej pribudol nový člen – ja. Týmto okamihom sa odštartovala moja dlhá a určite neraz aj veľmi náročná cesta životom.

          ..............................................

          V deň keď som sa narodila bolo typicky aprílové počasie. Uprostred slnečného neba zrazu príde sivý mrak a dážď, ktorý vás v momente zmočí. To spomína často môj ocko, ktorý vtedy utekal z práce do pôrodnice, pretože mu stará mama volala, že už som na ceste. A vraj preto aj ja som taká dosť šialená a nikdy nevedia, čím ich zrazu prekvapím. Však áno, som aprílová.

                   

          Jadro – krátke ukážky:

          Mám o tri roky staršieho brata, a tak moji rodičia boli dievčatku veľmi radi. No ja už od útleho detstva som bola skôr chlapčisko, ako poslušné dievčatko. Začala som behať veľmi včas a mama s úsmevom spomína, ako sa za mnou nabehala, pretože ja som liezla, kde sa len dalo.

          Keď som už bola staršia, často som bývala u starých rodičov na záhrade. Tam som to milovala. Nebolo stromu, na ktorý by sa nedalo vyliezť. Ani plot mi nerobil nejakú prekážku. Každý pes na ulici mi bol kamarátom. No a v škôlke tiež sa mi páčilo. Pravda je, že kde sa dačo zlé vyviedlo, tam som nechýbala a kamarátila som sa skôr s chlapcami ako dievčatami.

          ........................

          Za tie prvé tri roky doma mohla moja mamina (a niekedy aj ocino) sledovať moje prvenstvá, ktoré po čase kvôli nedostatku správnej techniky upadli do zabudnutia. Áno, viem, každé jedno z nich malo svojich divákov ,ale spomínate si, čo som povedala o pamäti? Aj rodičia hovoria, že ju mám po nich. Nemám najobľúbenejšie ročné obdobie. Nedokážem si z nich vybrať. Ale v súvislosti s tým letom musím spomenúť aj to, čo je s ním podľa mňa úzko späté. Dovolenka. Výsada chodiť do Chorvátska k moru od útleho veku bola v skutočnosti rodinná tradícia. Rodičia jednoducho pokračovali v tom, v čom začali so mnou a neskôr aj mojou sestrou. Neprekáža mi to. Dovolenka je predsa dovolenka, no nie? Ani v škôlke mi nebolo zle. Možnosť interakcie s rovesníkmi, kde vznikali kamarátstva po vzájomnom ”ahoj", bola jedináčikom ako ja vítaná. Práve tu vznikali roky trvajúce väzby na dve kamarátky 9 Ivu a Tinču 9, ktoré mi pomohli prekonať mnohé prekážky, ako aj šok z presunu do školy.

          ......................................................  

          Keď si ma rodičia po prvýkrát priviezli domov, zvedavo som si obzeral nové prostredie, ktoré bolo dosť odlišné od nemocničnej izby. Takisto som si musel zvyknúť na to, že okrem mojej mamy okolo mňa neustále pobehoval aj môj ocko a moja staršia sestra. Čas samozrejme plynul a ja som nemohol ostať ležať v postieľke večnosť. Ani som sa nenazdal a už som sfukoval sviečku na svojej prvej torte. Z maminho rozprávania viem, že som bol veľmi neposedné a živé dieťa. Aj napriek tomu, že obaja moji rodičia sú z učiteľského prostredia, mali so mnou čo robiť, aby ma držali nohami pevne na zemi.

           

          Záver – krátke ukážky:

          Keď už zo mňa zrejme nebude požiarnik, snáď sa stanem aspoň elektrikárom. Len by som mal znížiť bodovú hodnotu známok z odborných predmetov, aby zo mňa nebol „skratman“ a dožil sa v 75-tich rokoch šťastného zaslúženého dôchodku.

          ........................................

          Ešte ma čaká pár rokov v základnej škole a potom budem musieť sa rozhodnúť, na akú strednú školu pôjdem. Ešte presne neviem, čím by som chcela byť, ale bavilo by ma robiť niečo so zvieratami.

           

          58. - 60. HODINA  

          VÝVIN SLOVENSKÉHO JAZYKA

          Vznik praslovanského jazyka

          Praslovančina (spoločný predchodca súčasných slovanských jazykov) sa vyčlenila z indoeurópskeho prajazyka niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe (1. – 3. palatalizácia – zmäkčovanie)

          Diferenciácia praslovančiny

          K tomuto javu dochádza vplyvom migrácie našich predkov a osídľovania karpatsko-naddunajskej oblasti (okolo 6. storočia). Naši predkovia prichádzali na toto územie dvoma prúdmi – západná a východná časť bola osídlená prúdom prichádzajúcim zo severu a severovýchodu, stredná časť prúdom z juhu a juhovýchodu.

          Vznik starej slovenčiny

          9. storočie je pre vývin slovenského jazyka jedným z najdôležitejších. Konštantín a Metod zostavili pred príchodom na Veľkú Moravu starosloviensky jazyk na základe nárečia z okolia Solúna a prvé slovanské písmo (hlaholiku) na základe malých písmen gréckej abecedy. (Ich žiaci neskôr zostavili cyriliku na základe veľkých písmen gréckej abecedy). Po rozpade Veľkej Moravy v 10. Storočí staroslovienčina ustupuje do úzadia, presadzuje sa latinčina. V staroslovienčine dochádza k viacerým zmenám, zanikajú niektoré praslovanské hlásky (jery) a nosové samohlásky.

          Vznik kultúrnej západoslovenčiny, stredoslovenčiny a východoslovenčiny

          V 14. – 16. Storočí do listín písaných po latinsky a po česky postupne preniká slovenčina s českými prvkami. Vzniká slovakizovaná čeština.

          1. kodifikácia slovenského jazyka

          1787 – Anton Bernolák vychádzal z kultúrnej západoslovenčiny a svojimi gramatickými dielami (Filozoficko-kritická rozprava o slovenských písmenách; Slovenská gramatika; Slowár Slowensko-Česko-Laťinsko-Nemecko-Uherskí) kodifikoval kultúrny jazyk – bernolákovčinu s fonetickým pravopisom. Slovenskí evanjelici však tento jazyk neprijali, ďalej používali slovakizovanú češtinu.

          Znaky bernolákovčiny: mäkkosť spoluhlásky sa vždy označovala mäkčeňom; nerozlišoval i/y; namiesto j používal g, v sa vždy písalo ako w.

          1. kodifikácia slovenského jazyka

          1843 – na fare v Hlbokom sa stretli Štúr, Hurban a Hodža a dohodli sa na uzákonení spisovnej slovenčiny

          1844 – Ľudovít Štúr na základe stredoslovenského nárečia z okolia Zvolena, ktoré pokladal za najčistejšie, kodifikoval nový spisovný jazyk (Nárečja slovenskô alebo Potreba písaňja v tomto nárečí; Náuka reči slovenskej). Pravopis nebol dôsledne fonetický, rešpektoval pôvod a zloženie slova. Štúrova slovenčina zjednotila slovenskú inteligenciu, lebo ju prijali katolíci aj evanjelici.

          Znaky štúrovského jazyka: mäkkosť spoluhlásky sa dôsledne označovala; nepoznal hlásky ľ, ä, y, é a dvojhlásku iu; koncovka prídavných mien stredného rodu bola –uo.

          Hodžovsko-hattalovská reforma

          M. M. Hodža mal výhrady voči pravopisu štúrovskej slovenčiny, presadzoval etymologický pravopis. V roku 1851 je prijatá Hattalova úprava (1852- Krátka mluvnica slovenská).

          Zmeny: rozlišuje i/y; namiesto dvojhlásky uo používa ó, neskôr ô; pribúdajú hlásky ä, ľ, é; prestáva sa označovať mäkkosť d, t, n, l v slabikách de, te, ne, le; koncovky prídavných mien stredného rodu sa menia na –é.

          Potláčanie slovenčiny

          1875 – 1918 – maďarizácia

          SLovenčina sa presadzuje

           

          Po vzniku 1. ČSR v roku 1918 sa slovenčina stáva štátnym, úradným jazykom. V dvadsiatych rokoch silnejú snahy o vytvorenie jednotného československého jazyka. V ich duchu vychádzajú prvé Pravidlá slovenského pravopisu profesora Václava Vážneho v roku 1931.

          Očisťovanie slovenčiny

          1940 – Matica slovenská vydáva pravidlá slovenského pravopisu. Slovenčina sa očisťuje od českých slov.

          Úpravy slovenského pravopisu

          1953, 1991, 1998, 2000 – upravuje sa napríklad používanie dvojtvarov, písanie veľkých písmen, písanie čiarok, výnimky z pravidla o rytmickom krátení...


           

          -