1. HODINA

FOTOSYNTÉZA A DÝCHANIE (zdroj: www.oskole.sk)

 

Fotosyntéza (gr. fotos – svetlo, synthessis – viazanie, zlučovanie): je jedinečný dej na Zemi, ktorého výsledkom je produkcia organických látok a  kyslíka procesom viazania slnečnej energie a jej premeny na energiu chemických väzieb. Fotosyntéza je prvý a najdôležitejší proces premeny energie slnečného žiarenia na chemickú energiu.

Zjednodušená sumárna rovnica fotosyntézy:

 svetelná energia

12 H₂O + 6 CO₂              →                C₆H₁₂O₆ + 6 O₂ + 6 H₂O

chlorofyl

Význam fotosyntézy

1. produkcia organických látok, ktoré sú zdrojom výživy heterotrofných organizmov

2. udržiava sa stály pomer kyslíka a oxidu uhličitého v atmosfére (O₂: 21%; CO₂: 0,03%)

3. poskytovanie materiálu, z ktorého môžu vnikať fosílne palivá (ropa, zemný plyn,... )

 

Hlavný orgán fotosyntézy je list.

Podmienkou fotosyntézy sú:

1. chloroplasty – bunkové organely membránovej štruktúry uložené v cytoplazme buniek. V  jednej bunke zeleného listu je 20 až 100 chloroplastov. Chloroplast je ohraničený dvojitou membránou, v ktorej je základná bielkovinová plazma - stróma. V nej je sieť uzavretých membrán v tvare stlačených mechúrikov - tylakoidy. Stupňovito na seba uložené tylakoidy tvoria graná.

2. asimilačné farbivá (pigmenty)

a) sedem rôznych typov chlorofylov (a, b, c, d, e). Najvýznamnejší je chlorofyl a (modrozelený), tvz. aktívny chlorofyl, ktorý absorbuje najúčinnejšiu oblasť svetelného žiarenia s vlnovou dĺžkou 400 – 700 nm. Chlorofyl b je žltozelený. U fotosyntetizujúcich baktérií sa nachádza bakteriochlorofyl a baktérioviridín.

Základnou štruktúrou molekuly chlorofylov je porfyrínová kostra s viacerými dvojitými väzbami. V strede molekuly je horčík.

b) karotenoidy – oranžový β-karotén, žltohnedé xantofyly

c) fykobilíny – modrý fykocyanín a červený fykoerytrín u siníc

1. vlnová dĺžka a  intenzita svetla – výhodné je červené a modrofialové svetlo, rastlina využíva len 2% svetla, zvyšok odráža alebo prepúšťa

2. množstvo CO₂ – v atmosfére je 0,03%. Jeho zvýšenie alebo zníženie spomaľuje fotosyntézu. Z 1 g CO₂ sa vytvorí asi 0,5 g sušiny.

3. teplota – optimum sa pohybuje medzi 25 – 30°C

4. množstvo vody – nedostatok vody spomaľuje fotosyntézu, pretože sa uzatvárajú prieduchy, ktorými preniká do rastliny CO₂

 

2. A 3.  HODINA 

ROZMNOŽOVANIE ORGANIZMOV A RASTLÍN

Rozmnožovanie baktérií a húb

Rozmnožovanie – reprodukcia

Nepohlavné rozmnožovanie – vzniká nový jedinec s časti tela len jedného organizmu.

• Baktérie – priečnym delením (1030 min.)

• Alebo pučaním – na povrchu baktérie vznikne výrastok nová bunka. Táto bunka začne samostatne rásť až sa napokon odtrhne a žije ako samostatný jedinec.

Huby- nepohlavné rozmnožovanie

• Pučaním – kvasinka pivná, vinná

Parazitické huby sa rozmnožujú časťami hubových vláken alebo podhubia.

Huby s plodnicou – sa rozmnožujú výtrusmi

 

Rozmnožovanie rastlín

Pohlavne a nepohlavne

Nepohlavne – rôznymi časťami tela rastliny- koreňom, stonkou, listami, odrezkami, výtrusmi, podzemkami, hľuzami...

Ide o rýchle rozmnožovanie, pričom nový jedinec je geneticky zhodný s rodičovskou rastlinou.

Nekvitnúce rastliny  - machy, paprade, prasličky – výtrusmi, podzemkom.

Kvitnúce rastliny – podzemkom- podzemnou stonkou- veternica, konvalinka

• Odrezky – časťami koreňa, stonky.
• Koreňové odrezky – chren
• Stonkové – muškát
• Listové – izbové rastliny senpólia
• Vrcholovými – okrasné dreviny
• Delením trsov – okrasné trávy
• Delením hľúz – begónia
• Poplazmi – z pazúch listov – jahody
• Hľuzami – ľuľok zemiakový
• Cibuľami – tulipán, snežienka...

Pohlavné rozmnožovanie – vzn. Nové jedince splynutím dvoch pohl. buniek .

• Väčšina kvitnúcich rastlín  sa rozmnožuje semenami

Opelenie – prenesenie peľu z tyčinky na piestik

Oplodnenie- splynutie samčej a samičej pohlavnej bunky – vzn. Vajíčko – semeno – plod

Semená listnatých drevín – ukryté v plode – krytosemenné rastliny.

Semená ihličnatých stromov – semená na drevnatých šupinách – nahosemenné.

 

4. HODINA

POVRCH  TELA  BEZSTAVOVCOV A STAVOVCOV

 

5. HODINA

POHYB  ŽIVOČÍCHOV

 

6. HODINA

ZMYSLOVÉ  ORGÁNY  ŹIVOČÍCHOV

 

  8. HODINA

DEDIČNOSŤ A JEJ PODSTATA

 

Genetika - veda zaoberajúca sa dedičnosťou a premenlivosťou

V každej bunke je nositeľom dedičnosti JADRO.

•        obsahuje dedičné informácie, ktoré sú uložené v chromozómoch

Chromozómy

-        sú tvorené z génov a zložené z bielkovín

-        majú tyčinkovitý, vláknitý alebo kruhovitý tvar

Každý druh organizmu má určitý počet chromozómov typický pre neho.

Človek má 46 chromozómov v telových bunkách a 23 chromozómov v pohlavných bunkách

DNA (deoxyribonukleová kyselina)

•        je dvojzávitnica, tvorená z 2 reťazcov bielkovín špirálovite usporiadaných, v ktorej sú za sebou uložené gény a v nich zapísané genetické informácie

Gén - základ dedičnej informácie, je časťou reťazca DNA

 

Dedičnosť - schopnosť organizmu prenášať informácie na potomstvo

Premenlivosť – každý potomok sa trochu od rodiča líši

 

 

9 a  10. HODINA   

    ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ORGANIZMOV A ČLOVEKA + OCHRANA PRÍRODY

Životné prostredie = súbor vonkajších podmienok a vplyvov, ktoré obklopujú všetky organizmy a poskytujú podmienky na ich život .

 

Zložky ŽP:

1. Prírodné – základné podmienky pre život: voda, pôda, vzduch, teplo, svetlo, organizmy
2. Umelé – uľahčujú nám život – vytvorené ľudskou činnosťou
3. Sociálne – ostatní ľudia: rodina, spolužiaci, susedia

 

Súčasti ŽP:

a)     Pracovné – závisí od vybavenosti, estetického vzhľadu pracoviska a medziľudských vzťahov. Nepriaznivo pôsobí hluk, znečistenie, nedostatočné osvetlenie, neprimeraná teplota, vlhkosť a prúdenie vzduchu.

b)     Obytné – závisí najmä od vlastností domov – hygienicky nezávadné, primeraná veľkosť, vlhkosť a vybavenosť.

c)     Rekreačné – slúži na oddych a využívanie voľného času - hlavne horské a prímorské oblasti.

Environmentalistika = náuka o životnom prostredí – vzájomné pôsobenie človeka a ekosystémov.

Ekológia = veda skúmajúca vzťahy medzi organizmami a ŽP.

 

STAROSTLIVOSŤ O PRÍRODNÉ PROSTREDIE A ŽP

Ochrana prírody = cieľavedomá činnosť človeka zameraná na zachovanie a zveľaďovanie prírodnej zložky ŽP.

 

Chránené územia:

1. Národný park – veľkoplošné územie, najvyššia ochrana
2. Chránená krajinná oblasť – veľkoplošné
3. Chránený areál – maloplošné, regionálny význam
4. Prírodná rezervácia – maloplošné, pôvodné územie
5. Prírodná pamiatka – maloplošný ekosystém alebo prírodný objekt

 

Chránené druhy organizmov = ohrozené, zriedkavé, vzácne alebo inak významné druhy.

Národné parky SR:

1.     NP Vysoké Tatry (TANAP) – najstarší národný park

 2.  NP Nízke Tatry (NAPANT) – najväčší národný park

           3.  NP Slovenský raj (NPSR)

           4.  NP Veľká Fatra (NPVF)

           5.  NP Malá Fatra (NPMF)

           6.  NP Muránska planina (NPMP)

           7.  NP Slovenský kras (NPSK)

           8.  NP Poloniny (NPP)

           9.   NP Pieniny (PIENAP) – najmenší národný park